Vitajte pri ďalšej časti pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Čo sa to aktuálne deje s klímou? Indická metropola ostala bez vody, Francúzsko „horí“, Grónsko sa topí extrémne rýchlo a Slovensko po mimoriadne chladnom máji zažilo najteplejší jún v histórii
- Má najčistejšie pláže v Európe, no nenájdete na nich toľko turistov ako v Španielsku, Taliansku či Chorvátsku. Reč je o Portugalsku, do ktorého vás už v najbližšom Cestovateľskom kine zoberie Michal Chmeliar. Do krajiny moreplavcov sa spolu s ním môžete vydať už 16.júla v bratislavskom KC Dunaj. Lístky dostupné tu.
- Filmové novinky: Spider-Man: Ďaleko od domova má byť najlepším filmom o pavúčom mužovi. Do kín prichádza aj zombie komédia Mŕtvi neumierajú
- The Ocean Cleanup opäť čistí Pacifik. Ďalšia spoločnosť medzičasom vytiahla z oceánu 40 ton odpadu
- Na Donovaloch vyrástli domy v korunách stromov
Už pred rokmi, keď sa o klimatickej zmene nehovorilo tak často, ako dnes, nám vedci hovorili o tom, aká klimatická budúcnosť nás s najväčšou pravdepodobnosťou čaká. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o dvoch priamych dôsledkoch klimatickej zmeny. Prvým z nich je nárast teplôt a teda globálne otepľovanie. V priamej nadväznosti na otepľovanie prichádzajú potom extrémne prejavy počasia. Padajú teplotné rekordy a to na oboch koncoch teplotného spektra, objavujú sa dlhé a extrémne obdobia sucha, ktoré preruší znovu extrémne množstvo zrážok, ktoré však krajine narobia viac škody ako úžitku.
A to všetko sa objavuje aj v oblastiach, kde boli ľudia dlhé desaťročia zvyknutí na pomerne stabilné a pravidelne sa striedajúce štyri ročné obdobia, či v oblastiach, kde sa dalo počasie aspoň čiastočne dlhodobo predpovedať s pomocou ľudových pranostík. Áno, extrémy sú už aj bežnou súčasťou Slovenska. Pozrime sa ale najskôr na to, čo sa za posledné týždne udialo vo svete.
Indické peklo
V priebehu mája zasiahla Indický subkontinent mohutná vlna horúčav. V niektorých oblastiach vystúpila teplota nad 50°C a v mnohých ďalších sa k tejto hranici blízko priblížila. Horúčavy a po zimnom monzúne už mesiace pretrvávajúce sucho, spôsobili krajine nemalé problémy. Nemožno sa čudovať. V pomerne chudobnej krajine, ktorá má stále veľké problémy s dodávkami vody, panovalo počasie typické pre púštne oblasti. Vlny horúčav zasiahli okrem Indie aj Pakistan. Obe krajiny zažili do roku 2004 11 z 15 najteplejších rokov v histórii meteorologických meraní. Indický subkontinent patrí k oblastiam, ktoré pocítia priame dôsledky klimatickej zmeny zrejme ako prvé a pravdepodobne na to nebudú dobre pripravené.
45,9°C vo Francúzsku
S extrémne vysokými teplotami sa koncom júna museli pasovať aj v západnej Európe. O blížiacom sa horúcom vzduchu zo Sahary médiá informovali v predstihu a očakávalo sa, že na rôznych miestach budú padať historické teplotné rekordy. Stalo sa tak nakoniec neďaleko francúzskeho Montpellier, kde namerali nový národný teplotný rekord potom, ako teplota dosiahla 45,9°C. Pre obyvateľov Európy sú takéto extrémne teploty obzvlášť nebezpečné. V našich zemepisných šírkach na ne nie sme narozdiel od Indie či Afriky fyzicky zvyknutí. Tento rok však bola vlna horúčav aspoň zatiaľ pomerne krátka. Európa má však dodnes v pamäti pekelné leto 2003, ktoré bolo najhorúcejšie od 16. storočia. Niekoľko týždňové horúčavy si nakoniec vyžiadali viac ako 70-tisíc ľudských životov.
Mušle sa varia zaživa
O tom, že horúčavy netrápia len ľudí, svedčí Kalifornské pobrežie. Teploty tu počas júna presahovali 27°C, čo síce neznie veľa, no i tak ide o lokálny nadpriemer. Kým ľudí príjemné počasie potešilo, príroda niesla vlnu vysokých teplôt horšie. Na kalifornskom pobreží totiž zaznamenali najhorší úhyn lastúrnikov za posledných 15 rokov. Ľudovo nazvané mušle sa na 140 km dlhom pobreží doslova zaživa varili priamo vo svojich škrupinách. Je teda zrejmé, že aj zmena klímy, ktorú človek priamo negatívne nepociťuje, môže mať výrazné dôsledky na širší ekosystém.
Grónsko sa topí rýchlejšie
Ak hovoríme o extrémnom počasí za posledné týždne, nemôžeme vynechať najväčší ostrov planéty. Fotografia, ktorú v Grónsku vyhotovil dánsky klimatológ Steffen Malskaer, obletela takmer celý svet. Vidieť sme na nej mohli psí záprah putujúci cez oblasť, ktorú v tomto období bežne pokrýva ľadovec. Teraz sa však psy namiesto toho bežali v niekoľkocentrimetrovej obrej mláke. V Grónsku sa totiž v priebehu niekoľkých dní roztopili 2 miliardy ton ľadu. Obdobie topenia nie je pre koniec mája a jún v tejto oblasti ničím výnimočným. Alarmujúca však bola rýchlosť a intenzita, ktorou sa ľad strácal. Topenie ľadu tento rok navyše začalo o čosi skôr, ako býva zvykom a to v apríli. Podľa mnohých odborníkov čaká Grónsko rekordné leto, ktoré teplotami možno prekoná pamätný rok 2012, kedy sa vôbec po prvý raz v histórii meraní roztopil všetok grónsky ľad.
@SteffenMalskaer got the difficult task of retrieving our oceanographic moorings and weather station on sea ice in North West Greenland this year. Rapid melt and sea ice with low permeability and few cracks leaves the melt water on top. pic.twitter.com/ytlBDTrVeD
— Rasmus Tonboe (@RasmusTonboe) 14. júna 2019
Extrémy na Slovensku
Vráťme sa v závere späť na Slovensko. Ako sa klimatická zmena prejavuje v našich zemepisných šírkach? O extrémnych prejavoch počasia a jeho neočakávaných zmenách nás môžu presvedčiť posledné týždne. Kým máj sa niesol v podobe podpriemerných teplôt, sneženia, výdatných zrážok a nakoniec dokonca aj povodní, jún už bol diametrálne odlišný. Ak si ešte spomeniete, v polovici mája výdatne nasnežilo v mnohých oblastiach našej krajiny. O dva týždne na to však už začal rekordne teplý jún.
Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu bol tohtoročný jún najteplejší v histórii meraní. Zažili sme extrémne množstvo letných a dokonca tropických dní, ktoré sa v minulosti vyskytovali len niekoľkokrát do leta. Extrémy sme pritom zažili aj z pohľadu zrážok. Kým niektoré oblasti ich mali rekordne nízke a jún bol pre ne veľmi suchý, v iných oblastiach bolo zrážok neúnosne priveľa. Mohli za to časté a silné búrky, ktoré v priebehu minulého mesiaca zasiahli viaceré oblasti Slovenska.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa.
Nahlásiť chybu v článku