Vitajte pri ďalšom dieli pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Najbohatší človek histórie žil v 14. storočí, bol moslim a pochádzal z Afriky. Músa Keita I svoje bohatstvo rozdával chudobným, staval mešity, univerzity a iné pamiatky. Darom Káhire spôsobol infláciu trvajúcu 12 rokov.
- Platiť môžete eurom, no knihu si radšej neberte, môže vám narobiť veľké problémy. Vycestovali by ste do Severnej Kórey? Ak na to nemáte odvahu alebo prostriedky, Roman Harák vás tam rád zoberie v Cestovateľskom kine. Už 12. marca v košickom Kine Úsmev a 13. marca v trnavskom kine Hviezda. Lístky dostupné tu: Košice – Trnava.
- Filmové novinky: Oscarový Green Book, Captain Marvel a Psie veličenstvo pre najmenších divákov
- Ako vyriešiť problém s klimatickými zmenami? Jednoducho a prirodzene. Vysaďme stromy.
- Domaša má extrémne málo vody. Vidno aj stavby, ktoré sú bežne hlboko pod hladinou nádrže.
V súčasnosti je najbohatším človekom sveta Jeff Bezos, ktorý stojí za spoločnosťou Amazon. Jeho majetok sa odhaduje na viac ako 147 miliárd dolárov. V priereze celej histórie ľudstva však zistíme, že Bezos je vlasne celkom chudobný. Bohatšími boli Henry Ford, Andrew Carnegie, Rockefeller či Jakob Fugger, jeden z najvýznamnejších obchodníkov na začiatku 16. storočia, ktorého majetok bol historikmi vyčíslený na 400 miliárd dolárov. Ani ten však nie je najbohatším človekom histórie. Tým je totiž kráľ kráľov, Músa Keita I, vládca ríše Mali.
Bohatá africká ríša
Čudujete sa, ako mohla v Afrike vzniknúť bohatá ríša, na čele ktorej stál najbohatší človek histórie ľudstva? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Ríša Mali vznikla v povodí rieky Niger. Tá každoročne po záplavách na rozsiahle územia takpovediac rozsypala nánosy úrodných naplavenín. O obživu teda núdza nebola. Pravé bohatstvo sa však ukrývalo v zlate, ktoré sa tu nachádzalo v skutočne hojnom množstve.
Hospodárstvo ríše posilnili aj soľné bane a náleziská medi. Oproti obrovskému množstvu zlata však boli len treťotriednym artiklom. V začiatkoch 14. storočia sa európska produkcia zlata a striebra ocitla v kríze. Mohli za to vojny, hladomory, spoločenské, vnútropolitické aj medzištátnické problémy. Na západnom pobreží Afriky sa tak dočkali svojho zlatého veku. Doslova.
V časoch najväčšej slávy, siahala Ríša Mali od dnes najzápadnejšieho afrického mesta Dakar až po súčasnú hranicu Mali s Alžírskom. Na severe sa rozprestierala až na Saharu, na juhu siahala až do pralesov dnešného Pobrežia Slonoviny. Pozostávala z troch nezávislých spriaznených štátov – Mali, Mema a Wagadu – a dvanástich podrobnených provincií. Tomu všetkému kraľoval jeden človek. Začiatkom 14. storočia ním bol Músa Keita I titulovaný ako Mansá, čo možno definovať ako kráľ kráľov.
Kráľ kráľov
Músa Keita I sa na čelo ríše Mali dostal úplnou náhodou. Bol totiž nástupcom kráľa Abubakariho Keita II., ktorý sa zo svojej cesty s cieľom nájsť hranice Atlantického oceánu už nikdy nevrátil. Músa Keita I sa tak dostal na trón a spolu s ním aj k v tom čase nevyčísliteľnému bohatstvu. V bohatej ríši na západe Afriky to totiž začiatkom 14. storočia fungovalo jednoducho. Všetko patrí kráľovi. Músa Keita I. bol de facto vlastníkom všetkých nálezísk zlata vo svojej ríši. On riadil jeho ťažbu, množstvo aj samotnú cenu.
Historici v 21. storočí vyčíslili majetok najbohatšieho kráľa Ríše Mali na neuveriteľných 500 miliárd dolárov. Niektorí však hovoria, že bohatstvo panovníka nemožno ani vyčísliť. Je tak vôbec najbohatším človekom v histórii ľudstva. Za jeho vlády sa ríša Mali rozšírila o rozsiahle územia. Músa Keita I postavil vo svojej ríši obrovské množstvo mešít, univerzít a iných významných historických pamiatok. Niektoré z najkrajších dodnes zachovaných stavieb vybudovaných za jeho panovania, nájdete v známom historickom meste Timbuktu.
Obrovské bohatstvo kráľa ríše Mali demonštruje aj príbeh jeho púte do Mekky, kde sa ako správny moslim musel počas svojho života vydať aspoň raz. Stalo sa tak v roku 1324. Podľa záznamov sa na púť vybral s asi 60-tisíc mužmi a obrovským množstvom zlata. To po ceste rozdával obyčajným ľuďom, mestám aj kráľom. V egyptskej Káhire ponechal sultánovi taký obrovský obnos najcennejšieho kovu, že tým znehodnotil hodnotu toho egyptského. Nastala inflácia, z ktorej sa Káhira spamätala až o dlhých 12 rokov. Obrovské bohatstvo zanechal Músa Keita I. aj v Medine či Mekke.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, majte príjemný zvyšok týždňa.
history.com, TIME, wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku