Na konci 19. storočia objavil fyzik Henri Becquerel rádioaktivitu, a tiež zistil, že zlúčeniny uránu sú rádioaktívne. Od toho času sa datujú počiatky jadrovej fyziky. Výskumy fyzikov naďalej pokračovali a v 30. rokoch maďarský fyzik Leo Szilárd popísal princíp reťazovej reakcie a neskôr aj jadrovej bomby. Mnohí fyzici si uvedomili, že vstupujú do novej éry. V tom čase sa však v Európe dostával k moci fašizmus a významní fyzici utekali pred jeho hrozbami, najčastejšie do USA.
Szilárd už v USA rýchlo pochopil, že nové poznatky z jadrovej energie by mali vedci udržiavať v tajnosti, najmä pred Nemeckom, ktoré započalo najväčší vojnový konflikt sveta. V roku 1939 poslal Albert Einstein na popud jadrových fyzikov list americkému prezidentovi, v ktorom ho upozornil na možnosť zostrojenia výnimočne silných bômb nového typu. List najprv nevzbudil veľký rozruch. V marci roku 1940 poslal Einstein ďalší list, v ktorom upozorňuje Roosevelta, že Nemecko prejavuje zvýšený záujem o urán.
V článku sa dozviete aj:
- Ako začal závod o atómovú bombu
- Ako prebiehal prvý test atómovej bomby – test Trinity
- Ako prebiehal útok na Hirošimu
- Ako prebiehal útok na Nagasaki
- Ako skončil projekt Manhattan
Obohacovanie uránu a vznik plutónia
Výskum jadrovej bomby v USA nabral na maximálnych obrátkach ale až vtedy, keď Japonci zbombardovali Pearl Harbor a USA vstúpilo do vojny. Americkí fyzici už vtedy vedeli, že na zostrojenie atómovej bomby je vhodný iba jeden izotop uránu s číslom 235, ktorého sa v rude nachádza iba približne 0,7 %. Zvyšok rudy tvoril urán 238, ktorý je na to nevhodný. Prišli ale na to, že keď urán 238 bombardujú neutrónmi, sa dá vyrobiť prvok s protónovým číslo 94 – plutónium 239, ktoré má štiepne vlastnosti a je možné z neho vyrobiť atómovú bombu. Rovnako objavili niekoľko metód ako separovať urán 235 z rudy. Prípravy na vývoji jadrovej bomby pod označením Projekt Mahnattan a pod vedením Roberta Oppenheimera, mohli naplno začať.
Vstup do éry atómových zbraní
Začiatkom roku 1945 práce postúpili natoľko, že vedci oznámili do konca septembra uskutočnenie prvého testu atómovej bomby. Vtedy si začali aj naplno uvedomovať, čo vlastne vytvárajú a aké škody ich práca vlastne napácha. Szilárd poslal Rooseveltovi list, v ktorom vyjadroval znepokojenie s možným bombardovaním Japonska. Roosevelt ale krátko potom zomrel a na jeho miesto zasadol Harry Truman, ktorý sa o projekte Manhattan dozvedel až v tom momente.
Vedci aj potom apelovali, aby armáda zvážila použitie bomby proti Japonsku, avšak ich názor nebol braný do úvahy. Ich úlohou bolo vytvoriť novú zbraň, o jej používaní už rozhodovať nemali.
Test Trinity
Dňa 12. júla 1945 sa začali prípravy na test novej zbrane. Za miesto testu bola vybraná opustená letecká základňa Alamogordo v púšti White Sands v Novom Mexiku. Ešte v máji tu prebehol prvotný výbuch o sile 108 ton TNT, ktorý bol urobený iba kvôli kalibrácii prístrojov.
Samotný test jadrovej bomby dostal pomenovanie Trinity – Svätá trojica. Jeho názov je prisudzovaný samotnému Oppenheimerovi, ktorý mal v obľube bibliu, mystiku a náboženstvá.
Bomba dostala pomenovanie the Gadget. Bola to plutóniová jadrová bomba s podobnom schémou, aká bola neskôr zhodená na mesto Nagasaki.
Deň, kedy vybuchla prvá atómová bomba
Skoro ráno, 16. júla o 5:10 začalo 20 minútové odpočítavanie. Predpoklady fyzikov o samotnom teste sa značne líšili. Niekto tipoval, že detonácia neprebehne a skončí to fiaskom, jeden fyzik tipoval silu 18 kiloton TNT. Ďalší tipovali zničenie celého Nové Mexika či zapálenie atmosféry a záhubu celej Zeme. Táto predpoveď bola vyhodnotená ako skoro nemožná, aj keď obavy stále panovali.
Tesne pred testom vedci formálne odovzdali podpisom bombu vojakom. Teraz bolo všetko v rukách armády.
V snahe znížiť napätie sa Oppenheimer stavil o 10 dolárov s jedným z fyzikov, že bomba nebude fungovať vôbec. Ten ale v jej funkčnosť veril a vsadil celý svoj mesačný plat. Pomedzi nich pobehoval a každého znervózňoval veľmi významný fyzik Edward Teller, neskôr známy ako „otec vodíkovej bomby“, a to tým, že si na seba natieral niekoľko vrstiev opaľovacieho krému a každému ho ponúkal.
Bombardovanie Japonska
Následne boli pripravené ďalšie dve atómové bomby. Jedna bola uránového typu, ktorá sa v histórii stala známa pod menom Little Boy – chlapček. Tento typ bomby nebol otestovaný a to z dvoch hlavných dôvodov. Všetok vyrobený urán 235 bol použitý v tejto bombe a navyše proces štiepenia uránu bol overený teoretickými výpočtami, a tak sa verilo, že bude fungovať. Druhá bomba, známa pod menom Fat man – tučný muž bola plutóniová, rovnako ako Gadget.
Za možné ciele atómového bombardovania bolo stanovených viacero miest v Japonsku. Hirošima bola vhodná kvôli dôležitému armádnemu skladu, prístavu uprostred priemyselnej časti, a tiež obklopeniu horami, ktoré zvýšia účinok bomby. Ďalším cieľom bolo mesto Kjóto s veľkým počtom ľudí a s veľkým počtom vzdelávacích inštitúcií, čo by malo významný psychologický efekt. Za ďalšie možné ciele boli označené mestá ako Jokohama, Kokura (Kitakjúšú) s cisárskym armádnym skladom, Japonský cisársky palác v Tokiu či mesto Nagasaki.
Tieto ciele neboli často zasahované náletmi USA, aby v nich bol efekt zhodenia atómovej bomby čo najviditeľnejší.
Dňa 26. júla, teda 10 dní po úspešnom teste Trinity, bola na Postupimskej konferencii predstavená výzva na kapituláciu Japonska. Japonsku bolo pohrozené úplným zničením, ak sa nevzdá. Japonsko však na Postupimskú konferenciu reagovalo ignorovaním ultimáta. Truman tak rozhodol o zhodení atómových bômb na japonské ciele.
Hirošima pocítila silu atómovej bomby
Dňa 6. augusta 1945 vzlietol z leteckej základne Tinian v západnom Pacifiku ťažký bombardér B-29 s názvom Enola Gay, pomenovaný podľa matky pilota. Ten bol doprevádzaný ďalšími dvomi bombardérmi. Asi hodinu pred bombardovaním zachytili japonské radary americké lietadlá. Výstraha bola odoslaná do viacerých miest, vrátane Hirošimy. Keď Japonci zistili, že sú to iba tri lietadlá, nevyslali k ním ani stíhačky a odporučili obyvateľom, aby sa pre istotu schovali do krytov. Japonci ale predpokladali, že ide o prieskum.
V čase 8:15 bola uránová bomba Little Boy naplnená 64 kilogramami uránu 235 zhodená na Hirošimu. Padala 57 sekúnd a vo výške 600 metrov nad zemou nastal výbuch o sile 13 kiloton TNT. Rádius celkového zničenia bol 1,6 kilometra s následným požiarom v okruhu 11 km štvorcových. Najmenej 70-tisíc ľudí bolo zabitých okamžite a ďalších 70-tisíc podľahlo zraneniam.
Radista následne poslal telegram s textom: „Úloha splnená. Naprostý úspech vo všetkých smeroch. Viditeľný účinok, väčší než Alamogordu. Po splnení úlohy sú lietadlá v poriadku, vraciame sa na základňu„.
Zmätení Japonci
Japonci samozrejme nevedeli v prvom momente, čo sa stalo. Operátor z Tokia si všimol, že stanica v Hirošime neprijíma signál. Po pár minútach sa zistilo, že prestal pracovať hlavný telegrafný spoj severne od Hirošimy. Od malej stanice vzdialenej 16 kilometrov od Hirošimy, prišla iba zmätočná správa, že mestom otriasla hrozná explózia.
Kokura sa zachránila, Nagasaki dostalo priamy zásah
Preto tri dni po Hirošime vzlietol ďalší bombardér B-29, opäť s ďalšími dvomi lietadlami. Plán útoku bol takmer totožný ako na Hirošimu. Formácia zamierila na japonské mesto Kokura, ktoré malo byť obeťou ďalšej jadrovej skazy. Tam sa nachádzal veľký cisársky sklad zbraní, a preto bol dôležitým vojenským cieľom.
Nagasaki bolo zvolené za alternatívny cieľ kvôli veľkému prístavu s vojenským potenciálom a tiež kvôli významnej priemyselnej činnosti, ktorá zahŕňala aj výrobu zbraní.
Fat Man ukázal svoju silu
O 11:01 bola na Nagasaki zhodená bomba Fat Man, ktorá obsahovala 6,4 kilogramu plutónia a explodovala približne 500 metrov nad zemou. Teplota, ktorá dosahovala až 3900 stupňov Celzia, a vietor o rýchlosti 1000 km/hod zasiahli Nagasaki v plnej sile. Výbuch zabil okamžite 35 až 40-tisíc ľudí a zranil 60-tisíc ľudí, pričom celkový počet mŕtvych sa odhaduje na 60 až 80-tisíc ľudí. Bomba mala silu 21 kiloton.
Kapitulácia Japonska
Súčasne s útokom na Nagasaki vyhlásil Sovietsky zväz Japonsku vojnu. To bola rana z milosti, s ktorou sa ani japonský cisár nedokázal vyrovnať. Kombinácia „vymazania“ ďalšieho významného mesta z mapy Japonska atómovou bombou a strach z útoku zo strany Sovietov, cisára Hirohita primäli k tomu, aby prijal podmienky Spojencov.
Dohra projektu Manhattan
Atómové bombardovanie sa pričinilo o ukončenie druhej svetovej vojny, no malo trpkú príchuť. Desiatky tisíc nevinných ľudí zahynulo strašným spôsobom a mnoho ďalších trpelo na choroby spôsobené ožiarením. Navyše, mašinériu honu za silnejšími jadrovými zbraňami tieto bombové útoky iba naštartovali a aj iné svetové mocnosti chceli disponovať silou, ktorá dokáže v priebehu minúty zrovnať celé mestá so zemou.
Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2019.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku