Vitajte pri ďalšej časti pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.

Majestátny Mount Everest odolával človeku až do 20. storočia. Skôr, ako na najvyššej hore sveta, stála ľudská noha na južnom aj severnom póle. Mount Everest si zrejme aj preto vyslúžil prezývku „Tretí pól“. Ako prvý naň oficiálne vystúpili britský horolezec Sir Edmund Percival Hillary spolu so šerpom Tenzingom Norgayom v roku 1953. Briti sa však „Tretí pól“ pokúšali dobyť už oveľa skôr. V prvej polovici 20. rokov sa k najvyššej hore sveta vydali hneď tri rôzne expedície. Prvé dve skončili neúspechom a tá tretia je dodnes tak trochu zahalená rúškom tajomstva. Je totiž možné, aj keď pomerne málo pravdepodobné, že prví ľudia stáli na vrchole Mount Everestu už pred 95 rokmi.

Nedosiahnuteľný Everest

O zdolaní Everestu začali Briti snívať už koncom 19. storočia. Prvé expedície začala pripravovať Kráľovská geografická spoločnosť spolu s britským horolezeckým klubom Alpine Club. Povolenia na výstup získali už v prvých rokoch 20. storočia, no politická situácia nakoniec prvé expedície poriadne oddialila. V roku 1911 sa Tibet osamostatnil a síce ho ako samostatný štát takmer nikto neuznal, krajina sa uzavrela a na svoje územie nepúšťala takmer žiadnych návštevníkov. K Mount Everestu sa nakoniec Britom podarilo priblížiť v roku 1921.

Prvá expedícia

Prvá expedícia bola prieskumná a zrejme nikto ani len nedúfal, že by sa horolezcom podarilo dostať až na vrchol Mount Everestu. 8-členná skupina však pomerne detailne zdokumentovala severný prístup k najvyššej hore sveta. Výprava mala mnoho zdravotných problémom, okrem iných aj s výškovou aklimatizáciou. Napriek tomu sa trom horolezcom podarilo dostať do severného sedla a nadmorskej výšky 6 700 metrov, odkiaľ mohli Mount Everest pozorovať a premýšľať nad vhodnou výstupovou trasou.

Lavína, ktorá pochovala 7 šerpov

Ďalšia britská expedícia prišla o necelý rok neskôr. V roku 1922 už skupina horolezcov snívala o dosiahnutí najvyššieho bodu na Zemi. Severnou trasou sa im tentoraz cez niekoľko campov podarilo dostať až do výšky 8 320 metrov. Na vrchol sa počas expedície pokúsili dostať trikrát. Posledný pokus však skončil katastrofou a expedícia bola ukončená. 7. júna totiž skupinu zasiahla lavína, ktorá pripravila o život 7 šerpov.

Expedícia z roku 1924

Briti sa k Everestu vrátili opäť o dva roky. Expedíciu tvorilo 150 nosičov z Tibetu a 12 horolezcov, medzi ktorými bol aj George Mallory, ktorý sa zúčastnil aj predchádzajúcich dvoch pokusov o dobytie Everestu. Výprava sa postupne od 22. mája v priebehu dvoch týždňov dostala do kempu v nadmorskej výške 8 170 metrov. 5. júna sa Edwardovi Nortonovi podarilo vyliezť do výšky 8 565 metrov nad morom. Oficiálne sa vyššie ako on dostal až o tri desaťročia Edmund Hillary pri zdolaní Everestu. Neoficiálne sa to však už o pár dní zrejme podarilo Georgovi Mallorymu a jeho spolulezcovi Andrew Irvineovi.

George Mallory a Andrew Irvin sa do severného sedla pod vrcholom Everestu vybrali 6. júna. O dva dni neskôr začali stúpať na samotný vrchol. Do sedla sa v ten deň dostal aj Noel Odell, ktorý bol posledným, kto Malloryho a Irvina videl živých. Spozoroval ich v severozápadnej stene Everestu v oblasti nazývanej ako „tretí krok“. Zo severovýchodnej strany Everestu musia horolezci smerom na vrchol prekonať tri takzvané kroky. Ide o niekoľko desiatok metrov vysoké skalné steny, ktoré mimoriadne sťažujú výstup a predstavujú pre horolezcov veľké riziko. Odell mal Malloryho a Irvina vidieť na v poradí poslednej stene a teda približne 150 metrov pod vrcholom. Videl ich len krátko, potom mu pohľad zahalila hmla.

Záhadná časť príbehu

A práve v tejto časti príbehu vzniká záhada, ktorá je zahalená rúškom tajomstva aj po 95 rokoch. Mallory aj Irvin našli na Evereste svoju smrť. Otázkou však ostáva, či zomreli pri výstupe, alebo pri zostupe a teda sa im podarilo zdolať najvyšší vrchol planéty takmer tri desaťročia pred Hillarym a Norgayom. Väčšina odborníkov a skúsených horolezcov tvrdí, že Mallory a Irvin nemali v roku 1924 proti Everestu šancu. Severovýchodná stena je mimoriadne obtiažna a od roku 1975 ju zľahčuje hliníkový rebrík, ktorý sem upevnila čínska expedícia. Britskí horolezci navyše podľa slov svojich kolegov nemali na výstup dostatočné zásoby kyslíka. Bez toho sa na Everest po prvý raz dostali až horolezci Messner a Habeler.

Fotoaparát ako dôkaz

Telo Andrewa Irvina sa však v roku 1999 nájsť nepodarilo. A nepodarilo sa to ani mnohým ďalším expedíciám, ktoré sa o to pokúšali. Keďže Mallory pri sebe nemal tú najcennejšiu vec, ktorá by mohla celý príbeh horolezcov z júna 1924 vyrozprávať, horolezci z celého sveta sa dodnes pokúšajú nájsť telo Irvina. Irvin a Mallory mali totiž pri pokuse o výstup na Everest pri sebe aj fotoaparát, ktorým by v prípade úspechu zdokumentovali a zvečnili výstup na najvyššiu horu sveta na fotografii. Fotoaparát, ktorý môže priniesť finálny dôkaz ich príbehu sa však pri tele Malloryho nenašiel. Mnohí preto predpokladajú, že ho mal pri sebe Irvin.

Dodnes teda nie je celkom isté, či sa Mallory a Irvin dostali až na vrchol Everestu. Väčšina nepriamych dôkazov, ale naznačuje, že bola expedícia neúspešná a horolezci zo skalnej steny spadli pri výstupe. Určitá nádej, ktorá by prepísala dejiny Everestu však ostáva do momentu, kým sa nenájde telo Andrewa Irvina a najmä fotoaparát s filmom, na ktorom by sa mohol nachádzať historická snímka z vrcholu. Kým sa tak nestane, ostáva Everest po prvýkrát oficiálne pokorený Hillarym a Norgayom.

Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa.

Pozri aj:

Podcast: Najväčšia jadrová katastrofa 3. tisícročia. Toto sa dialo vo Fukušime, keď ju zasiahlo cunami