Vitajte pri ďalšej časti pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Pred 30. rokmi Čína krvavo potlačila protesty študentov. Svet si masakru na Námestí nebeského pokoja pripomína pravidelne, v Číne o ňom mnohí ani netušia.
- Čo svet naozaj vie o Severnej Kórei? A ako vidí zvyšok sveta Severná Kórea? V najbližšom Cestovateľskom kine vám to prezradí Roman Harák. Na dobrodružstvo do krajiny s tvrdým komunistickým režimom vás zoberie už 18. júna v bratislavskom KC Dunaj. Lístky dostupné tu.
- Filmové novinky: Ted Bundy: Diabol s ľudskou tvárou, nový X-meni či Psia duša.
- Filipínsky študenti musia pred ukončením štúdia vysadiť každý 10 stromov.
- Neďaleko Plzne sprístupnia turistom unikátnu technickú pamiatku: Kaolínový podzemný lom.
V roku 1989 sa východnou Európou prehnala vlna zmien. Socialistický režim postupne padal a štáty bývalého sovietskeho bloku po dlhých desaťročiach očakávali príchod demokracie. Západná a stredná Európa sa menili na nepoznanie. Po slobode však túžili aj v komunistickej Číne. Masové protesty a manifestácie, ktorými ľudia žiadali demokratizáciu krajiny však skončili masakrou, ktorá sa zapísala hlboko do dejín krajiny i celého sveta.
Pietna spomienka na reformátora
Volanie po demokratizácii Číny začali v krajine už v apríli roku 1989, kedy sa pietna spomienka na bývalého generálneho tajomníka Čínskej komunistickej strany Chu Jao-panga s účasťou viac ako 100-tisíc ľudí zmenila na pokojnú manifestáciu za demokraciu. Chu Jao-pang bol vysokopostavený politik, ktorý Čínu ekonomickými reformami pretvoril z chudobnej krajiny na jednu z ekonomicky najsilnejších krajín sveta.
Ekonomický rast však ľuďom, najmä študentom, nestačil. Žiadali koniec korupcie, zmenu politického systému a demokratické princípy. Počas nasledujúcich týždňov sa protesty a túžba po slobode rozšírili z Pekingu do celej krajiny. Vláda musela jednať a jednala skutočne ostro. V Pekingu bol vyhlásený výnimočný stav a do ulíc nasadených viac ako 200-tisíc vojakov.
Masy na Námestí nebeského pokoja
Demonštrácie v hlavnom meste Číny začali naberať na intenzite. Na Námestí nebeského pokoja sa na začiatku júna 1989 zhromažďovali stovky tisíc ľudí. Davy zaplnili samotné námestie i priľahlé ulice. Podľa odhadov protestovalo až milión obyvateľov čínskej metropoly. Noc z 3. na 4. júna však všetko zmenila. Vláda nariadila demonštrácie potlačiť a na Námestie nebeského pokoja vyslala tanky a ozbrojenú pechotu. Blížila sa Pekinská masakra.
Čínska armáda zasiahla masu demonštrantov v uliciach mesta a postupne, s pomocou obrnených transportérov a tankov, postupovala až k samotnému námestiu Nebeského pokoja. Cieľom vojenskej operácie bolo rozpustiť jadro protestujúcich, ktoré tvorili najmä študenti. Množstvo ľudí sa však pokúsilo tankom cestu na námestie zatarasiť. Armáda s rozkazom strieľať neváhala. Ľudia, ktorí sa postavili vojakom do cesty, boli zastrelení priamo na ulici.
Koľko bolo mŕtvych? Nikto netuší
Okolo 4. hodiny nadránom armáda obkľúčila samotné námestie. Vojaci zastali asi 10 metrov od protestujúcich, keď Hou Dejian (vtedajší známy spevák) vyzval študentov, aby demonštrácie ukončili a námestie evakuovali. Mnohí však výzvu nerešpektovali a armáda demonštrácie finálne krvavo potlačila. O piatej hodine ráno bolo Nebeské námestie prakticky prázdne.
Koľko ľudí vlastne počas protestov v Pekingu umrelo, nie je dodnes celkom jednoznačné. Kým oficiálne stanovisko Čínskej komunistickej strany hovorilo o 200 obetiach, CIA o 400-900, čínsky Červený kríž už uvádza 3 000 a britské tajné služby dokonca 10 000 mŕtvych. Spolu s tisíckami ľudí v krajine zomrela aj možnosť slobody a demokracie. Z krajiny boli vyhostení zahraniční reportéri a vláda začala s masívnou cenzúrou. Pekinský masaker mal byť navždy zametený pod koberec. 4. jún sa v Číne okrem krvavého potlačenia protestov spája aj s koncom slobody tlače v krajine.
Čínska vláda napriek cenzúre nedokázala incident pred svetom utajiť. Symbolom túžby po demokracii i krvavého potlačenia protestov sa v západnom svete totiž stala fotografia, ktorá bola vyhotovená len jeden deň po incidente. Ikonickou snímkou sa stal muž, ktorý sa na ulici neďaleko Nebeského námestie nebojácne celkom sám postavil pred konvoj tankov. Tank Man (totožnosť muža nie je dodnes známa) sa stal symbolom Pekinskej masakry a podľa týždenníka Time i jedným zo 100 najvplyvnejších ľudí 20. storočia. V Číne tohto hrdinu však takmer nikto nepozná.
Masakra, ktorá sa nikdy nestala
Čínska vláda získala kompletnú kontrolu nad krajinou približne týždeň po krvavom potlačení protestov. Ľudia, ktorí boli akokoľvek spojení s protestujúcimi, boli zatknutí či zbavení svojej funkcie (najmä v politickom, mediálnom a administratívnom sektore). Krajiny z celého sveta zásah čínskej vlády ostro odsúdili, západoeurópske krajiny uvalili na Čínu embargo na vývoz zbraní. Potlačenie protestov oficiálne podporilo len niekoľko krajín sveta. Východné Nemecko, Kuba či Československo.
Kým svet si krvavé udalosti z Pekingu od roku 1989 pripomína pravidelne, v Číne je táto udalosť dodnes tabu. Vláde sa podarilo medializáciu udalostí z 3. a 4. júna potlačiť a z histórie krajiny akoby celkom vymazať. Vláda blokuje internetové stránky informujúce o protestoch, nič sa o incidente nepíše v novinách, knihách ani učebniciach. Ľudia, ktorí si na incident pamätajú dodnes so strachom mlčia, tí mladší ani netušia, že sa vôbec odohral.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa.
Nahlásiť chybu v článku