Foto: Internačný tábor (Wikimedia)

Dobré ráno, je streda 10. júla a my máme pre vás pripravený ďalší Interez PODCAST.

Vitajte pri ďalšej časti pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.

Článok pokračuje pod videom ↓

V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:

  • Kto sú to Ujguri? Prečo žijú na území Číny, keď majú oveľa bližšie k stredoázijským krajinám? A prečo je viac ako 1 milión zavretých v internačných táboroch?
  • Filmové novinky: komédia Stará láska nehrdzavie či akčná Spolujazda.
  • Bratislava vysadí 10-tisíc stromov. Pripravuje sa na zmenu klímy.
  • Neďaleko Prešova otvorili novú rozhľadňu. Vidno z nej na Tatry.


Aj v 21. storočí možno vo svete nájsť koncentračné tábory. Našťastie zatiaľ nejde a snáď ani nikdy nepôjde o tábory smrti, aké poznáme z čias druhej svetovej vojny. V Mjanmarsku však do táborov zatvárajú desaťtisíce Rohingov, v Severnej Kórei ide skôr o akési pracovné väzenia, kde však taktiež majú končiť nepohodlní obyvatelia tvrdým režimom kontrolovanej krajiny. Najväčší počet ľudí ale v koncentračných táboroch žije v Číne. Tá ich však označuje skôr za školy a tvrdí, že ide o reedukačné centrá. Svet ale vidí jediné. Kultúrnu genocídu Ujgurov, ktorí sú v severozápadnej časti Číny utláčaní už desaťročia.

Menšina v najľudnatejšej krajine

Obyvateľstvo Číny tvorí z viac ako 91% Chanovia, ktorí sú súčasne aj najpočetnejším národom sveta. V Číne však žije aj množstvo národnostných menšín, spomedzi ktorých sú tou najpočetnejšou Čuangovia. V provincii Sin Ťiang na severozápade krajiny však Chanovia tvoria ešte stále menšinu. Dlho to už ale trvať nebude. Čína sa snaží provinciu dosídľovať, aby kultúrnu genocídu dostala do jednej z posledných fází. Miestni Ujgurovia, ktorých tu žije od 8 do 11 miliónov tak možno v budúcnosti prestanú ako národ existovať.

Provincia Sin-ťiang, Foto: TUBS [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Výzor, jazyk a náboženstvo ako zo strednej Ázie

Ak by ste stretli Ujgura na ulici a mali by ste si tipnúť, z ktorej krajiny pochádza zrejme by ste si na Čínu nestavili. Ujguri sú totiž turkickým národom a črtami tváre sa oveľa viac ako na Chanov ponášajú na obyvateľov stredoázijských krajín. Rozprávajú vlastným jazykom, ktorý sa taktiež podobá skôr na stredoázijské jazyky ako na mandarínsku čínštinu. Ujguri sú navyše moslimským národom a jeho príslušníci vyznávajú rovnako ako krajiny strednej Ázie sunnitskú vetvu islamu.

Z kočovníkov vzbúrenci

Ujgurovia pochádzajú z oblasti pohoria Altaj a mongloských stepí. Ide o tradičné kočovné etnikum z územia Východného Turkestanu. Svoj prvý štát vytvorili Ujguri v roku 742 a rozkladal sa od Bajkalského jazera cez Mongolsko až k dnešným hraniciam Indie. V 13. storočí sa Ujguri dostali na niekoľko storočí pod nadvládu Mongolska. Práve v tomto období konvertujú Ujguri na Islam. Mongolsko navyše Ujgurom, s nadhľadom povedané, kradne písmo, ktoré ďalej nazýva mongolským.

Foto: Archív TASR/AP

V 18. storočí územie Ujgurov obsadzuje čínske cisárstvo. Ujgurovia sa v priebehu jedného storočia vzbúrili presne 42-krát, no vždy neúspešne. Kašgarské kráľovstvo, ako sa ich územie nazývalo, bolo nakoniec v roku 1884 pričlenené k Mandžusku a premenované na súčasný názov Sin-ťiang, čo v preklade znamená „nové územie“. A práve od tohto momentu sa Ujgurovia prakticky dodnes pokúšajú o samostatnosť, alebo aspoň vysokú mieru autonómie v rámci Číny. Povstania Ujgurov však Čína úspešne potlačila ako v roku 1884, tak aj v 1949 a v 1972. Napätie medzi oboma stranami vyvrcholilo v roku 2009, kedy pri násilnostiach v provincii Sin-ťiang zomrelo viac ako 140 Chanov.

Desiatky táborov, milión väzňov

A čo sa v provincii Sin-ťiang deje aktuálne? Podľa rozsiahlej reportáže agentúry Reuter, v spolupráci s neziskovou organizáciou Earthrise Media, Čína od jari 2017 buduje desiatky internačných centier, v ktorých je podľa odhadov umiestnených minimálne 1 milión Ujgurov. Reportéri Reuters s použitím satelitných snímok zmapovali výstavbu 39 takýchto centier, no mnohí odborníci predpokladajú, že ich v miestnych púštnych oblastiach existuje oveľa viac. A keď hovoríme oveľa, hovorí sa o čísle prevyšujúcom 1 000. Podľa rôznych odhadov Čína v týchto centrách môže väzniť až tri milióny ľudí.


A aký má na to dôvod? Po prevalení informácií a satelitných snímok Čína existenciu internačných centier oficiálne priznala. Nazýva ich však reedukačnými centrami, ba až školami a slúžiť majú na prevýchovu Ujgurov. Cieľom je podľa oficiálnych vyjadrení krajiny boj s islamským extrémizmom. Pravý dôvod však väčšina sveta vidí celkom inde. Situáciu v provincii Sin Ťiang mnohí popisujú ako kultúrnu genocídu, ktorej hlavnou úlohou je vymazať Ujgurskú kultúru, tradície, jazyk a v podstate aj celý národ.

Ujguri sa majú v priebehu rokov, možno desaťročí stať takými obyvateľmi Číny, od ktorých už nebude hroziť riziko snahy o vytvorenie vlastného štátu a odtrhnutie od Číny. Celistvosť krajiny a potláčanie snahy o autonómiu, či osamostatnenie jednotlivých regiónov a provincií je pre komunistickú stranu aktuálne jedna z najväčších výziev ako udržať krajinu medzi svetovými hospodárskymi mocnosťami.

A prečo používajú médiá západného sveta namiesto termínu internačné tábory výraz koncentračné? Vo svojej podstate ide o synonymá. Koncentračné tábory však vyvolávajú v ľuďoch negatívnu emóciou spojenú s utrpením väznením ľudí. Agentúre Reuters sa v reportáži podarilo zistiť ako to v koncenteračných táboroch Ujgurov vyzerá.

Tábory tvoria podlhovlasté baraky vystavané vedľa seba podobne, ako sme to mohli vidieť na dobových fotografiách z obdobia druhej svetovej vojny. Celý komplex je obohnaný múrom a strážnymi vežami. Najväčší tábor zdokumentovaný reportérmi z Reuters má mať rozlohu približne 114-tisíc metrov štvorcových.


Podľa zistení Amnesty International sú do táborov Ujgurovia umiestňovaní bez akéhokoľvek obvinenia, bez nároku na právnu pomoc a bez možnosti tábor svojvoľne opustiť. O ukončení reedukácie rozhodnú až čínske úrady. Keď Čína hovorí o školách či reedukačných centrách vo svojej podstate hovorí pravdu.

Väzni v táboroch sa totiž celý deň naspamäť musia učiť čínsky jazyk, čínske zákony a čínske tradície. Spievajú sa politické piesne, študuje program komunistickej strany. Kto nie je ochotný alebo schopný spolupracovať dostáva trest. Ten podľa výpovedí pre Amnesty International ako aj Reuters spočíva v odopieraní stravy, spánku ale aj v  psychickom a fyzickom týraní.

Spojené štáty americké aj Európa dianie v provincii Sin-ťiang dlhodobo kritizuje. Čínu z väznenia Ujgurov v koncentračných táborov obvinil aj Výbor OSN pre odstraňovanie rasovej a náboženskej diskriminácie. Čína sa však voči kritike postavila nemenej kriticky a západnému svetu odkázala, aby nezasahoval do interných politických záležitostí krajiny. Podľa mnohých odborníkov je aktuálna situácia Ujgurov veľmi podobná Kultúrnej revolúcii Mao Ce Tunga v rokoch 1965 – 1976.


Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:


Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa.

Uložiť článok

Najnovšie články