Vitajte pri ďalšom dieli pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Pred rokom svet opustil Stephen Hawking. Dávali mu len pár rokov života, no dožil sa 76 rokov. Čo priniesol svetu?
- Transsibírska magistrála je kráľovná medzi železnicami, hotel na kolesách a obrovské dobrodružstvo na 9288 km dlhej trase naprieč 80 mestami. V najbližšom Cestovateľskom kine budete mať možnosť pristúpiť do kúpe k Nikole Ryškovej a Martinovi Navrátilovi. Naprieč celým Ruskom vás zoberú 27. marca v bratislavskom KC Dunaj, 17. apríla v Aule SZU v Banskej Bystrici a 30. apríla v popradskom Kine Tatran. Lístky dostupné tu: Bratislava – Banská Bystrica – Poprad
- Na čo sa oplatí zájsť do kina? Prinášame prehľad tohtotýždňových filmových noviniek
- Slovensko sa pripája k Svetovému štrajku za budúcnosť klímy. Podujatia budú v Bratislave, Košiciach, Žiline a v Liptovskom Mikuláši
- Tip na výlet: Na Slovensku je viac ako 120 hradov, zámkov a ich zrúcanín. Prichystali sme pre vás prehľad 10 najkrajších
Stephen Hawking bol zázrakom. Zázrakom vo svete vedy, ale aj zázračným človekom, ktorý napriek nepriazni osudu dokázal veci obrovské ako samotný vesmír, do ktorého bol tak nekonečne zahĺbený.
Narodil sa 8. januára 1942 v Oxforde, kde sa jeho rodičia Frank a Isobel presťahovali pred nemeckým bombardovaním Londýna. Po vojne sa rodina so štyrmi deťmi presťahovala späť do hlavného mesta. Tu Stephen Hawking navštevoval miestnu výberovú školu a pomaly sa pripravoval na kariéru lekára, do ktorej ho tlačil otec Frank. Stephen Hawking však nechcel byť lekárom. Oveľa radšej mal matematiku, fyziku a jeho snom bolo už od tínedžerských čias štúdium kozmológie.
Na Oxforde preto najskôr vyštudoval fyziku a neskôr sa prihlásil aj na Cambridge, ktorý ako jediný štúdium kozmológie ponúkal. V roku 1966 tu úspešne dokončil a obhájil svoju dizertačnú prácu s názvom Vlastnosti rozpínajúceho sa vesmíru. Táto práca sa vo vedeckej komunite stala rešpektovaným dielom a naštartovala Hawkingovu kariéru. Okrem toho však poukazuje aj na postupujúcu chorobu, ktorá génia sprevádzala počas väčšiny jeho života. Na podpise priamo v originály dizertačnej práce je jasne viditeľné, že 24 ročný Hawking mal v tom čase už vážne zdravotné problémy.
3 roky života
Už na sklonku dospelosti totiž Hawkingovi diagnostikovali amiotrofickú laterálnu sklerózu. Toto ochorenie je silno progresívne a patrí medzi neurodegeneratívne ochorenia mozgu. Napriek tomu že mu lekári dávali len pár rokov, s mimoriadne ťažkou chorobou bojoval až do vysokého veku. A napriek obmedzeniam, ktoré priniesla sa dokázal stať jedným z najväčších géniov modernej spoločnosti.
Pomalý nástup zákernej choroby poskytol Hawkingovi priestor k štúdiu, vedeckým objavom aj manželstvu. Postupne však strácal kontrolu nad svojimi končatinami a nakoniec ostal pripútaný na invalidný vozík. V roku 1985 dostal Hawking počas návštevy CERNu vo Švajčiarsku zápal pľúc. Spolu s ALS sa tak ocitol v bezprostrednom ohrození života.
Jeho problémy s dýchaním bolo nakoniec možné vyriešiť len tracheotómiou, vo filmovom svete snáď najznámejším chirurgickým zákrokom, kedy je vyrezaním otvoru do priedušnice pacientovi zaistené dýchanie. Kvôli tomuto zákroku prišiel Hawking o schopnosť rozprávať a ostal odkázaný na elektronický hlasový syntetizátor.
Prínos pre svet vedy
Až do svojej smrti ostal Stephen Hawking oddaný vedeckému poznaniu. Neustále pracoval na nových vedeckých teóriách a to najmä v oblasti skúmania základných zákonoch fungovania vesmíru. Vo vedeckom smere bol autorom alebo spoluautorom viac ako 160 vedeckých štúdií. Okrem toho sa ale venoval aj akejsi populárno vedeckej literatúre, v ktorej vedel aj tie najzložitejšie zákonitosti universa podať takým spôsobom, aby ich uchopil aj bežný čitateľ.
Jeho dielo Stručná história času z roku 1988 sa stala svetovým bestsellerom a patrí medzi najvýznamnejšie a najobľúbenejšie diela v oblasti populárnej vedeckej literatúry. Podobný úspech zaznamenala aj kniha Vesmír v orechovej škrupinke. V histórii ľudstva by sme len ťažko hľadali génia, ktorému sa podarilo vedu spopularizovať viac ako Stephenowi Hawkingovi.
Stephen Hawking opustil svet 14. marca 2018 v skorých ranných hodinách pokojne a v spánku. Smutno-milou náhodou je, že geniálny vedec zomrel v deň, ktorého dátum možno v anglosaských krajinách zapísať ako 3.14, čo je zaokrúhlená hodnota konštanty pí, ktorá má vo fyzike a matematike veľmi významné postavenie.
Krátko pred svojou smrťou stihol Hawking dokončiť ešte svoju poslednú vedeckú prácu. Týkala sa novej teórie, ktorá hovorí o tom, ako možno odhaliť paralelné vesmíry. Ak sa v budúcnosti ukáže, že je teória pravdivá, mohla by byť najvýznamnejším dielom tohto obrovského génia.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, majte príjemný zvyšok týždňa.
Nahlásiť chybu v článku