Nuž, až tak ďaleko od pravdy nie ste. Štúdia, ktorá sa na tajuplný ekosystém pod Zemou zamerala, je výsledok spolupráce mnohých vedcov, ktorí svoje poznatky odprezentovali na každoročnom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie. Je to celkom po prvýkrát, čo boli v súvislosti s touto mysterióznou kolískou života pod našimi nohami predstavené nejaké čísla.
Začína to znieť ako dobrodružstvo, však? Žiaľ, realita nie je film s Harrisonom Fordom. Avšak z hľadiska vedy ide stále o veľmi vzrušujúci objav. Podľa výpočtov vedcov, 70% zemských mikróbov sa nachádza v jej podzemí. A tieto mikróby pritom reprezentujú približne 15 až 23 miliárd ton uhlíka. To znamená, že pod zemou sa nachádza niekoľko stonásobne viac uhlíka, ako na povrchu.
Podzemné Galapágy
Vedcom sa podarilo preskúmať len zlomok týchto mikróbov, no podľa ich odhadov môže byť tento život rovnako, ak nie viac rozmanitý ako ten, ktorý poznáme na povrchu Zeme. Práve toto je dôvod, pre ktorý tento ekosystém vedci prezývajú podzemné Galapágy. Neočakávajte tu však obrie korytnačky a ich prirodzených predátorov. V podzemí sa nachádzajú baktérie a ich široké spektrum príbuzných.
Ohromná diverzita
Bežný smrteľník rozdeľuje život na množstvo kategórii. Ľudský život, zvierací, podmorský či rastlinný. Pre odborníkov je však toto celé jedna kategória, zatiaľ čo do tej druhej spadajú práve mikróby. Aby sme však udali na pravú mieru rozmanitosť podzemného života: Jeden zo živočíchov, na ktorého vedci poukazovali, bol neidentifikovaný hlístovec žijúci v 1,4 kilometra hlbokej zlatej bani v Južnej Afrike. A to je skutočne nezvyčajné. Pritom stále hovoríme len o jednom z nepočetného množstva príkladov.
Musíme ísť hlbšie
Pred desiatimi rokmi sa vedci venovali iba náleziskám, kde život očakávali. Vďaka ultra hlbokému vzorkovaniu však prišli na to, že biosféru je možné nájsť úplne všade. A pritom sa nám stále podarilo dostať len na jej povrch. V podzemí je toho ešte omnoho, omnoho viac, o čom ani netušíme. Budúcnosť biológie je teda vo vŕtaní. Čím hlbšie pôjdeme, tým viac sa o živote dozvieme.
Ďalším prekvapením bolo, že podzemná biosféra má dvojnásobný objem všetkých svetových oceánov. Veľa tepla, silný tlak, žiadne svetlo a absencia nutričnej výživy pôsobia, ako ideálne podmienky pre to, aby tu život za žiadnych okolností nevznikol. Napriek tomu sa tak stalo a vďaka tomuto objavu vzniká množstvo otázok (no aj odpovedí) pre život, ako ho poznáme. Aj ako ho nepoznáme.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku