Najvyšším bodom planéty je vrchol Mount Everestu. Ako o najvyššej hore sveta sa často, pohrávajúc sa s definíciou, hovorí aj o havajskej Mauna Kea. Tá vystupuje spod oceánu a jej celková výška by teda sčítajúc dosiahla viac ako 9000 metrov. Ak už ohýbame definície, potom by najvyšším pohorím sveta mohlo byť to, ktoré vedci objavili len nedávno. Určite je vyššie ako Everest, nachádza sa však 660 km pod povrchom našej planéty.
V škole sa o stavbe našej Zeme učíme v zjednodušenom modele. Zemské jadro, zemský plášť a zemská kôra. Vo vyšších ročníkoch sa jednotlivé vrstvy začínajú deliť na vonkajšiu a vnútornú a pribúdajú aj Mohorovičičova či Gutenbergova diskontinuita. Naša Zem je však oveľa komplikovanejšia. Aktuálne sa o tom presvedčili aj geofyzici.
V júni 1994 otriaslo Bolíviou silné zemetrasenie s magnitúdou 8,2. Jeho ohnisko, teda miesto pod zemským povrchom kde zemetrasenie vzniká, sa nachádzalo v hĺbke 647 km. V kategórii hlbokých zemetrasení s ohniskom v hĺbke viac ako 300 km patrí k druhému najsilnejšiemu v histórii. A práve vďaka tomu sa vedcom pri jeho štúdiu podarilo objaviť zaujímavý fenomén.
Ak sa ohnisko zemetrasenia nachádza dostatočne hlboko a zemetrasenie je dostatočne silné, geofyzikom sa ponúka zaujímavé predstavenie. Seizmické vlny, ktoré vytvára sa totiž šíria všetkými smermi a na obrovské vzdialenosti. Prechádzajú zemským jadrom, na opačnú stranu planéty, odkiaľ sa odrážajú a vracajú znovu späť. Vedci tak môžu sledovaním týchto vĺn skúmať vnútornú štruktúru našej planéty.
Pri štúdiu záznamov spomínaného zemetrasenia z roku 1994 z Bolívie objavili geofyzici extrémne mohutnú vrstvu akéhosi podpovrchového pohoria. Jeho mocnosť podľa počiatočných výsledkov poľahky prekonáva výšku Mount Everestu. Nachádza sa v hĺbke 660 km a síce zatiaľ nemá vedecký názov predbežne bola táto oblasť pomenovaná ako „Hranica 660“.
Daily Mail, Science Daily
Nahlásiť chybu v článku