História si pamätá niekoľko bizarných či neúspešných obchodov, ktoré sa s odstupom času javia zvláštne a negatívne. V mnohých prípadoch hovoria jasnou rečou fakty, na základe ktorých ich dnes vieme vyhodnotiť, no akousi anomáliou je transakcia z roku 1867, ktorá je dnes známa ako predaj Aljašky.

Tá bola v tej dobe viac ako 100 rokov pod nadvládou cárskeho Ruska a Američanom do rúk padla v dnešnom ponímaní za veľmi výhodných podmienok. Ako to už ale býva, nič nie je čierno-biele a aj história viažuca sa na túto významnú udalosť má širší kontext. Kým niektorí hovoria doslova o najhoršom obchode v dejinách, iní odborníci sa na krok cára Alexandra II. pozerajú úplne inak.

Aby sme celú situáciu dostatočne pochopili, musíme sa na ňu pozrieť širšou optikou a priblížiť si historické fakty, ktoré za predajom stáli.

Mrazivý sever

Ruská cesta na Aljašku sa takpovediac začala ešte v 16. storočí dobytím Sibírskeho chanátu a expanziou do týchto mrazivých končín. Ako uvádza magazín Smithosian, Rusi boli poháňaní lukratívnym obchodom s kožušinami a v roku 1741 sa ich prví prieskumníci dostali na územie Aljašky. V nehostinnom severskom prostredí toho spočiatku okrem zlého počasia a domorodcov veľa nenašli.

Dôvodom, prečo na Aljašku začalo prúdiť množstvo ruských obchodníkov, bol fakt, že územie sa ukázalo ako bohaté na kožušiny, ryby a drevo. Podľa portálu Medium, v tej dobe išlo o výnosný biznis, ktorý ale postupom rokov slabol. Aj keď sa zdroje pri špecifikovaní počtu ruských osadníkov na Aljaške líšia, pravdepodobne ich tam nikdy nebolo viac ako tisíc.

Nie je na tom nič prekvapivé, podmienky neumožňovali rozvoj poľnohospodárstva a s ním aj väčších komunít, no nemenej dôležitou príčinou bola aj samotná vzdialenosť od ruských centier ako Petrohrad. Udržiavať kontakt a obranu sa javilo ako čoraz náročnejšie, pričom do karát cárovi nezahrali ani iné udalosti z 19. storočia. Tie sa postupne podpísali pod to, že v Rusku začali uvažovať o zásadnom kroku.