Severná časť našej planéty sa dramaticky mení. Arktída sa otepľuje, ľady sa topia a ľudstvo len čaká, aké globálne dôsledky to prinesie. Len nedávno sme vás napríklad informovali o praskaní a topení najstaršieho arktického ľadu, o zvláštnych jazerách, ktoré urýchľujú topenie ľadovca či o tom, že severnou námornou cestou naprieč Arktídou prepláva prvá kontajnerová loď. Nič už nie je tak, ako kedysi. A najnovší vedecký výskum tomu ešte pridáva. Pod Arktídou sa vraj nachádza „časovaná bomba“.
Vedecký výskum odhalil obrovské množstvo teplej vody pod zamrznutým Severným ľadovým oceánom v Arktickej oblasti. Ak sa teplá voda uvoľní, môže podľa vedcov roztopiť všetok ľad v regióne. Ťažko povedať, aké globálne následky by to prinieslo. Kde sa však teplá voda pod arktickým ľadom zobrala?
Veľké množstvo teplej slanej vody sa nachádza v oblasti Kanadskej panvy. Sledovanie tejto oblasti za posledných 30 rokov prinieslo hrozivú správu. Za tri dekády sa tu horná vrstva oceánu ohriala dvojnásobne. Obrovské množstvo teplej slanej vody sa však stále nachádza pod ľadovým povrchom a pod vrstvou studenej sladkej vody. Zatiaľ je všetko „v poriadku“. Ak sa však voda premieša, môže roztopiť všetok ľad v regióne, ktorý pokrýva hladinu Severného ľadového oceánu po väčšinu roka.
Teplá slaná voda sa ale neohriala na tomto mieste. Do Kanadskej panvy ju privial arktický vietor a pochádza z oblasti Čukotského mora. Prílev, pre túto oblasť nadpriemerne teplej vody, spôsobili zmeny klimatických podmienok na našej planéte. Južne od Kanadskej panvy totiž za posledné desaťročia došlo k úbytku ľadovej pokrývky. A keďže slnečné žiarenie už nemá čo odrážať, morská voda sa v týchto oblastiach nadpriemerne ohrieva. Arktický vietor teplú vodu presúva na sever do oblasti Severného ľadového oceánu. Tu sa teplá slaná voda „uskladňuje“ pod ľad a pod vrstvu studenej sladkej vody a vytvára akúsi časovanú bombu.
Oceánograf John Toole z Woods Hole Oceanographic Institution varuje, že nahromadené teplo z arktickej oblasti len tak neodíde. Nakoniec sa predsa len dostane k povrchu a dôjde ku kontaktu s ľadom. Aktuálne síce takáto hrozba nehrozí, no silné prúdy miešajúce slanú a sladkú vodu či zvýšenie salinity, čo by teplejšiu vodu „vytlačilo“ smerom hore, by mohlo celý proces urýchliť.
A čo to vlastne pre svet znamená? To sa zatiaľ vedci povedať neodvažujú. Situácia v Kanadskej panve si vyžaduje ďalšie pozorovanie, ďalšie testy a výskumy, ktoré priblížia závažnosť celej situácie a prinesú i možné simulácie dôsledkov, ktoré nastanú potom, ako sa nahromadená teplá voda dostane k ľadovej pokrývke. Inými slovami, musíme čakať, kým časovaná bomba pomaly dotiká.
ScienceAlert
Nahlásiť chybu v článku