Využívali sa napríklad poštové holuby, ktorých úlohou bolo doručiť správu ponad nepriateľské územie. Ďalším spojencom počas vojny bol však aj tzv. protitankový pes, ktorému sa hovorilo aj psia mína či Hundminen.

Pes ako zbraň

Ako píše portál STSTWorld, vojna je obdobím, ktoré dokáže poriadne otestovať ľudskú kreativitu. Ukážkou je nápad pochádzajúci zo Sovietskeho zväzu, tzv. protitankový pes. Na špinavú prácu boli najčastejšie využívané nemecké ovčiaky, ktorým na chrbty pripevnili výbušninu. Psy boli cvičené tak, aby hľadali potravu pod každým nemeckým tankom, na ktorý natrafia. Žiaľ, nápad sa obrátil proti jeho tvorcom a protitankové psy sa stali najlepším priateľom Nemcov.

Psy boli využívané už počas prvej svetovej vojny a ich úlohou bolo vyhľadávanie, ale aj varovanie pred nebezpečenstvom, akým bol napríklad útok plynom. Mali teda slúžiť ako ochrana majiteľa.

Sovieti však čoskoro prišli na to, že pes môže veľmi dobre poslúžiť aj ako zbraň. V roku 1924 bola v Moskve dokonca založená škola na výcvik psov, cieľom však bolo zvieratá vycvičiť ako pomoc pri komunikácii, prenášaní zásob, pátracích či záchranných akciách. Neskôr boli založené ďalšie výcvikové strediská, kde psov trénovali napríklad aj cirkusoví tréneri či lovci.

V skutočnej bitke sa neosvedčili

Nanešťastie, ukázalo sa, že to nebol práve najlepší nápad. Pes totiž nie vždy dokázal zubami popruh uvoľniť a nálož spustiť na zem. Neraz sa preto k majiteľovi vrátili s náložou, za čo im hrozil trest. Nedokončenie úlohy totiž mohlo mať smrteľné následky. Ďalším problémom bol fakt, že pes bol trénovaný, aby uložil nálož pod jeden tank, keď sa však ocitol v poli s viacerými tankmi, ostal zmätený a opäť sa vrátil k majiteľovi s náložou na chrbte.

Sovieti preto prišli s ďalším nápadom. Na nálož pripevnili drevenú páčku a bomba explodovala po tom, čo sa páčka niečoho dotkla. Pes bol následne vycvičený tak, aby vliezol pod tank a, žiaľ, pri svojej misii zahynul.

Ani tréning nebol prechádzkou ružovou záhradou. Psy boli týrané a neraz vyhladované. Aby úlohu splnili, pod cvičné tanky im dávali tréneri jedlo. Pes si potom myslel, že nájde jedlo pod každým tankom a vrhal sa do samovražednej misie. Súčasťou tréningu boli aj zvuky výstrelov, aby sa pes nezľakol a z bojiska neušiel.

Do roku 1941 sa pes stal bežne používanou zbraňou a v prvej svetovej vojne ich bolo proti Nemcom nasadených až 30. Misia sa však pre ne neskončila dobre, vojaci totiž na psov strieľali a nejeden bol poranený alebo zabitý. Zvieratá síce boli zvyknuté na hluk, nie však na skutočné guľky lietajúce okolo uší. Neraz preto odmietali vyjsť z úkrytu alebo vbehli do zákopov a nálož vybuchla tam, kde nemala. Ďalším problémom bolo, že sovietske tanky fungovali na naftu a tie nemecké na benzín. Pes sa preto skôr vybral za známym pachom a omylom tak vyhodil do vzduchu sovietsky tank namiesto nemeckého. Z celkového počtu 30 psov úspešne odpálili nepriateľský tank len štyria.

Trénovali sa až do roku 1996

Napriek všetkému sa protitankové psy zúčastnili ďalších misií, napríklad kurskej bitky. Tej sa zúčastnilo 16 psov a zničených bolo 12 nemeckých tankov. Celkovo padlo vďaka psom počas vojny údajne až 300 nepriateľských tankov, o pravdivosti tohto údaju však mnohí pochybujú a odhadujú, že Sovieti sa len snažili zakryť svoj neúspech a odôvodniť neľútostné zabíjanie zvierat.

Protitankové psy boli napriek neúspechom trénované až do roku 1996 a na zabíjanie ich nevyužívali len Sovieti, ale aj Japonci a Američania. Občas ich nájdete ešte aj dnes, napríklad, v roku 2007 bola nálož na psa pripútaná vo vojne v Iraku, čo sa nestretlo s veľkým pochopením a metóda rozvášnila davy ľudí.

Pozri aj:

Vedci zistili, odkiaľ sa v 14. storočí začal šíriť mor. Všetko to začalo v tejto…

STSTWorld