Neuromorfné počítače. Tak sa nazýva najnovší impulz vo svete informačných technológií. Technológia známa už niekoľko rokov známa aj ako „svätý grál“počítačov je dnes realitou. Po prvýkrát sa ju totiž do praxe podarilo dostať vedeckému tímu z Oxfordu. V jednoduchosti to znamená, že počítač prestáva byť strojom a začína byť mozgom. 

Vývoj informačných technológií už roky využíva za svoj vzor ľudský mozog. Práve tento dokonalý orgán, ktorým disponuje každý z nás, je akýmsi cieľom vo vývoji moderných počítačov. Aj keď sa laicky môže zdať, že najmodernejšie počítače sú absolútne geniálne, v porovnaní s centrom našej nervovej sústavy, poriadne zaostávajú. Mozog i počítač dokážu modelovať, manipulovať a uchovávať informácie, no to je asi všetko čo majú spoločné.

Kým mozog pracuje na báze chemických reakcií presúvajúcich sa prostredníctvom synapsií, počítač využíva elektrické impulzy. To je zásadný rozdiel nielen vo výkone ale i možnostiach, ktoré mozog a počítač ponúkajú. A práve prechod od elektronických impulzov k procesom podobným tým v ľudskom mozgu je v posledných rokoch hlavným cieľom počítačového vývoja. Dnes je tento proces v cieli. Vedeckému tímu z Oxfordu sa totiž konečne podarilo vytvoriť mikročip obsahujúci umelé synapsie, ktorý funguje na podobnom princípe ako ľudský mozog. Umelá inteligencia a biológia sa tak k sebe priblížili ako nikdy predtým.

Umelé synapsie v najnovšom mikročipe fungujú na základe materiálov s vysokým stupňom topenia, ktoré dokážu absorbovať obrovské množstvo energie, s ktorou dokážu ďalej pracovať. Práve to je aj obrovskou výhodou ľudského mozgu, ktorý dokáže spracovať a uchovať obrovské množstvo informácií s použitím iba niekoľkých desiatok wattov energie. Čím výkonnejší pritom konvenčný počítač je, tým viac energie pre svoju prácu potrebuje. Práve preto vývoj neuromorfných počítačov celkom pretvorí budúci obraz informačných technológií, ktorým sa otvorí brána k oveľa vyšším výkonom, ktoré si dnes pravdepodobne nevieme ani predstaviť.

Všetky dnešné počítače sú stále postavené na koncepte, ktorý v polovici 20. storočia vytvoril pôvodom maďarský matematik John von Neumann. Túto technológiu však v budúcnosti pravdepodobne vymenia práve neuromorfné počítače s umelými synapsiami. Doposiaľ asi najväčšie priblíženie umelej inteligencie s biológiou snáď nebude pre svet znamenať žiadnu hrozbu a neocitneme sa vo svete sci-fi filmov, kde počítače celkom ovládnu našu planétu.

Pozri aj: Najväčší egyptský objav 21. storočia konečne prezradil, ako sa stavali pyramídy. Dokonca sú oveľa staršie, ako sme si mysleli

sciencealert.com, Článok pôvodne publikovaný v Science Advances