Slovenská príroda čelí podľa ochranárov vážnym výzvam, ktoré ohrozujú jej biodiverzitu a zdravie ekosystémov. Po vlkovi karpatskom, ktorého populácia sa môže dostať na pokraj vyhynutia v dôsledku povolenia lovu, prichádza ďalšia hrozba, o ktorej informuje iniciatíva My sme les.
Štát od 1. januára 2025 povolil odstrel vlkov. Počas tejto sezóny, ktorá trvá do 15. januára, možno zabiť 74 jedincov. A kým štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa vyzval poľovníkov na ich naplnenie, ochranári bijú na poplach.
Rovnaké znepokojenie u ochranárov vyvolala skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia SR udelilo výnimku aj na odstrel až 36 jedincov zákonom chráneného bobra vodného na vodných tokoch Trnávka, Latorica a Bodrog. Upozornila na to iniciatíva My sme les.
Neoceniteľný pomocník v boji proti klimatickej kríze
Tento krok vyvolal silnú kritiku ochranárov, ktorí zdôrazňujú, že bobor je kľúčovým druhom, ktorý pomáha zadržiavať vodu v krajine, čím prispieva k ochrane pred suchami a zlepšuje kvalitu vody.
„Bobor je neoceniteľným pomocníkom v boji proti klimatickej kríze, no namiesto jeho ochrany sa na Slovensku povolí jeho likvidácia,“ uvádza Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les. Odborníci upozorňujú, že takýto zásah môže mať vážne dôsledky pre ekosystémy.
Okrem toho, zabíjanie bobrov je podľa nich neefektívne, keďže ich miesto môže rýchlo zaujať iný jedinec. Namiesto toho by bolo vhodnejšie zamerať sa na preventívne opatrenia, ako je inštalácia bariér proti poškodeniu infraštruktúry alebo ochrana stromov.
Výzva pre envirorezort
Ekosystémové služby jedného kilometra štvorcového bobrieho biotopu boli v jednej štúdii z roku 2021 vyčíslené až na 67 000 eur ročne. Tieto hodnoty ukazujú, že investície do ochrany bobrov prinášajú dlhodobé a ekonomické výhody, kým ich likvidácia je krátkozraká a nákladná. Iniciatíva My sme les vyzýva Ministerstvo životného prostredia, aby sa zameralo na moderné prístupy a preventívne opatrenia, namiesto pokračovania v zastaraných praktikách, ktoré ohrozujú prírodu a biodiverzitu.
Obe tieto rozhodnutia ochranári spochybňujú a vyjadrujú obavy o budúcnosť našich ekosystémov. Viacerí odborníci opakovane varujú, že takéto kroky môžu mať nežiaduce následky a apelujú na moderné a prevenciu zamerané prístupy k ochrane prírody.
Lovom pripievajú k vitalite veľkých mäsožravcov
K situácii s vlkmi sa vyjadrila aj Slovenská poľovnícka komora (SPK). Tá ocenila, že ich zástupcovia mimovládnych ochranárov uznávajú za organizáciu angažujúcu sa v ochrane slovenskej prírody a pre agentúru SITA zareagovali na ich výzvu o ochrane vlka.
„Sme radi, že nás radíte medzi organizácie, ktorým záleží na budúcnosti slovenskej prírody a považujete nás za partnerov pri jej ochrane. Ubezpečujeme Vás, že nám záleží na kvalite životného prostredia a zachovaní všetkých pôvodných druhov živočíchov žijúcich v našej prírode. Dôkazom toho sú aj populácie veľkých mäsožravcov, ktoré sa na našom území od nepamäti nepretržite lovili a napriek tomu, či práve vďaka tomu, si zachovali svoju vitalitu, početnosť a akceptáciu vidieckym obyvateľstvom,“ uviedla SPK.
V súčasnoti nejde o ohrozené druhy
Podľa komory turbulencie pri love vlka vyvolali len krátke obdobia v nedávnej minulosti, keď z dôvodu politickej situácie bol ich lov zakázaný, čo vnieslo medzi obyvateľov vidieka strach o existenciu a v niektorých prípadoch aj o holý život.Poľovníci sa na mimovládne ochranárske organizácie zároveň obrátili aj s naliehavou prosbou.
„Podporte život na vidieku, vidiecke aktivity a prírodný spôsob života, ktorý je pre človeka najprirodzenejším spôsobom bytia tým, že podporíte manažment synantropných a potenciálne synantropných druhov živočíchov. Je to napríklad jelenia a diviačia zver, kde je lov povolený, ale aj medveď, vlk, bobor, vydra, kormorán, krkavec a pod. Tieto druhy boli v minulosti v Európe takmer vyhubené, nie pre trofej, ale preto, že sa v ich susedstve nedalo žiť. Ich absolútna ochrana mala význam vtedy, keď boli ohrozené vyhubením,“ dodala SPK s tým, že v súčasnosti nejde o ohrozené druhy.
Nahlásiť chybu v článku