Venuša je jedinečná planéta. Napriek tomu, že je až druhá od Slnka, je aj tak najhorúcejšou planétou Slnečnej sústavy, kvôli tomu, že má atmosféru narozdiel od Merkúru. Zvláštnosťou tejto planéty je tiež opačná rotácia vzhľadom na svoju os, ktorá nie je dodnes hodnoverne vysvetlená.
Život na Venuši?
Tím vedcov z univerzity vo waleskom Cardiffe objavil v atmosfére Venuše fosfán – plyn, za ktorého prítomnosť na Zemi môžu výhradne živé organizmy. Odborníci však upozorňujú, že samotný tento objav ani zďaleka nepotvrdzuje existenciu života na Venuši, informuje agentúra AP. Štúdia o objave vyšla v pondelok vo vedeckom časopise Nature Astronomy.
Plyn, ktorý sa skladá z jedného atómu fosforu a dvoch atómov vodíka, produkujú mikroorganizmy v črevách zvierat – napríklad tučniakov či jazvecov – alebo v prostrediach chudobných na kyslík, akými sú napríklad močiare. Ďalším zdrojom PH3 na našej planéte je priemyselná výroba – vyrábal sa napríklad ako jed počas prvej svetovej vojny.
„PH3 mohol (na Venuši) vzniknúť prostredníctvom neznámej fotochémie či geochémie alebo, analogicky k biologickej produkcii PH3 na Zemi, prítomnosťou života,“ píše sa v štúdií.
Vylúčili viacero scenárov
Podľa spoluautorky štúdie Sary Seagerovej, odborníčky na planéty v Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), vedci „prešli všetky možnosti a vylúčili každú z nich: sopky, údery bleskov, malé meteority padajúce do atmosféry…„.
„Ani jeden z procesov, na ktoré sme sa zamerali, nemohol vytvoriť fosfán v takom množstve, aby to vysvetlilo objavy nášho tímu“, dodala Seagerová. Zostala jediná možnosť – život.
Odborníci, ktorí sa na štúdii nepodieľali, ale aj jej autori však upozorňujú, že tento objav má ďaleko od dôkazu existencie života na druhej planéte slnečnej sústavy.
„Venuša je peklo. Venuša je istým diabolským dvojčaťom Zeme,“ povedal spoluautor štúdie a astrofyzik David Clements.
Venuša je však „peklom“ len na povrchu – podľa Seagerovej by sa mohol fosfán teoreticky vytvárať približne 50 kilometrov nad jej povrchom v hustej vrstve oblakov oxidu uhličitého, ktorá ma približne izbovú teplotu. V tejto vrstve sa nachádzajú aj drobné kvapôčky, ktoré okrem kyseliny sírovej obsahujú i malé množstvo vody.
Ruská Venuša
Odhlaidnuc od tejto štúdie, riaditeľ Ruskej vesmírnej agentúry (Roskosmos) Dmitrij Rogozin v utorok oznámil plány vyslať na Venušu misiu pozostávajúcu iba z ruských kozmonautov.
Rogozin podľa agentúry RIA Novosti informoval, že Rusko má „v programe (dobývania vesmíru) obnovenie prieskumu Venuše„. Ide o spoločný projekt so Spojenými štátmi nazvaný Venera-D. Dodal, že Rusko zvažuje aj svoju „samostatnú misiu na Venušu„.
V tejto súvislosti povedal, že Venuša je stále tak trochu „ruská planéta“, keďže Rusko ako prvé a zatiaľ jediné malo na Venuši svoje sondy.
V komentári k vyhliadkam na prieskum Venuše Rogozin uviedol, že podmienky na tejto planéte sú „učineným peklom“. Venuša je totiž v porovnaní so Zemou extrémne horúca: teplota na povrchu planéty dosahuje takmer 500 stupňov Celzia, tlak je okolo 100 atmosfér.
Možná misia NASA
Správca NASA Jim Bridenstine uverejnil na sociálnej sieti Twitter správu, že je čas uprednostniť Venušu a dodáva, že výber budúcich misií bude ťažký.
Objav fosfánu takisto NASA pokladá za dôležitý, avšak počkajú si na rozsiahlejšiu štúdiu.
Najbližšia misia k Venuši, spoločný rusko-americký projekt Venera-D, je naplánovaná na roky 2027 – 2029. V utorok však podľa agentúry RIA Novosti vyšlo najavo, že Roskosmos odmietol účasť USA na tomto projekte. Rusko sa namiesto toho rozhodlo realizovať predtým plánovanú misiu Venera-D, ktorá obsahuje pristávacie a orbitálne moduly, a to ako nezávislý národný projekt bez rozsiahlej medzinárodnej účasti.
Podľa pôvodných plánov sa v rámci projektu Venera-D majú okrem iného študovať vzorky z povrchu a atmosféry planéty a skúmať podstatu evolučných procesov na Venuši.
Je teda možné, že tieto dve mocnosti sa rozhodnú pre samostatné misie na Venušu. Rusi uviedli, že na Venušu by sa mohli dostať približne o 10 rokov.
Nahlásiť chybu v článku