Odborníci sa rozhodli obraz Leonarda da Vinci podrobiť ďalšej analýze a zistenia ich prekvapili. Ukázalo sa, že majster na namaľovanie Mony Lisy použil špeciálnu experimentálnu látku.
Ďalšie tajomstvo Mony Lisy
Ako informuje web Mail Online, podľa novej röntgenovej analýzy chemikov z Veľkej Británie a Francúzska použil Leonardo da Vinci pri maľovaní svojej slávnej Mony Lisy experimentálny, medovozlatý základný náter. Výskumníci použili techniku nazývanú synchrotrónová röntgenová difrakcia, aby nahliadli do molekulárnej štruktúry malého kúska slávneho umeleckého diela.
Vedci sa domnievajú, že podkladový náter da Vinci vytvoril pomocou oranžovo sfarbeného prášku oxidu olovnatého a pravdepodobne ľanového alebo orechového oleja. Neskôr si tento prvok osvojili holandskí majstri 17. storočia a dnes ho používajú výrobcovia automobilov ako konzervačný prostriedok na zachovanie žiarivého vzhľadu červených a oranžových športových vozidiel.
Maliar rád experimentoval
Da Vinci rád experimentoval a každá z jeho malieb je po technickej stránke iná. Zlúčenina bola objavená na prvej vrstve maľby – na topoľovom dreve, na ktoré ikona talianskej renesancie namaľovala svoje dielo. Tento objav po prvýkrát potvrdil to, čo historici umenia dlho len predpokladali.
Da Vinci pravdepodobne použil prášok oxidu olovnatého na zahustenie a pomoc pri schnutí farby, keď začal pracovať na portréte, ktorý teraz návštevníkov sleduje spoza ochranného skla v múzeu Louvre v Paríži. Výsledky štúdie publikovanej v časopise Journal of the American Chemical Society naznačujú, že renesančný majster mohol byť začiatkom 16. storočia v mimoriadne experimentálnej nálade, keď sa pustil do práce na Mone Lise. Vďaka tomu je umelec nadčasový a moderný.
Po Leonardovi da Vinci začal túto metódu v 17. storočí využívať napríklad Rembrandt, následne sa používala ešte celé stáročia. Aj keď je nový objav mimoriadne vzrušujúci, vedci sú presvedčení o tom, že je to len zlomok z tajomstiev, ktoré obraz v sebe ešte ukrýva.
Nahlásiť chybu v článku