Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) v utorok prezentoval Správu o slovenskom hudobnom priemysle. Historicky prvá publikácia, ktorá skúma oblasť hudby ako súčasti kultúry resp. hudobného, v širšom slova zmysle kreatívneho priemyslu, vznikala viac ako štyri roky. Správu osobne v Bratislave predstavil jej autor Daniel Antal, maďarský analytik a ekonomický konzultant, ktorý v súčasnosti pôsobí v Holandsku.
Publikácia má poukázať na ekonomický prínos hudobného priemyslu doma a v zahraničí, na základe spracovaných verejne dostupných dát, prieskumov a medzinárodných porovnaní.
Komplexná štatistika
„Správu sme sústredili na región strednej Európy, robili sme ju podobne ako správy z iných európskych regiónov. Ide o mapovanie z hudobných inštitúcií a hudobných podnikov na Slovensku a ich ekonomický dosah na slovenskú zamestnanosť,“ uviedol pre TASR Antal k novinke, ktorá vznikla vďaka spolupráci medzi organizáciami SOZA, SLOVGRAM, OZIS, Hudobný fond a Hudobné centrum.
V priebehu štyroch rokov sa zozbieralo dostatočné množstvo informácií, ktoré poskytujú iný ako len umelecký pohľad na hudbu a všetkých aktérov, ktorí sa podieľajú na jej vzniku a šírení. „Je to komplexná štatistika o tom, aké pracovné príležitosti vytvárajú hudobníci, aký vplyv to má na hrubý domáci produkt na Slovensku a koľko daní napríklad platia,“ hovorí autor správy, ktorý svoju prezentáciu začal porovnaním predaja automobilov vyrobených na Slovensku s predajom vstupného na hudobné eventy.
Autá rovnako ako koncerty
„Výroba a predaj áut na Slovensku má ten istý ekonomický vplyv na HDP Slovenska ako predaj lístkov na koncert zahraničným turistom. Výroba áut na Slovensku stojí rovnako ako organizovanie veľkého koncertu,“ podčiarkol Antal.
V správe prináša okrem analýz aj odporúčania pre budúcnosť. „Slovensko a krajiny strednej Európy by sa nemali zameriavať iba na jedno odvetvie, napríklad výrobu áut, pretože práve tá využíva pracovnú silu robotov, zahraničné komponenty, a nevytvára daňový základ. Kreatívny priemysel vytvára daňový základ, ktorý zostáva v krajine,“ konštatoval ekonomický konzultant, ktorý sa venuje analýzam kreatívneho priemyslu v Maďarsku, ako aj v regióne strednej Európy.
Desaťnásobne vyššie dane ako výrobcovia automobilov
Aj Správa o slovenskom hudobnom priemysle prináša pohľad na ekonomické ukazovatele v porovnaní s blízkymi a demograficky porovnateľnými krajinami ako Maďarsko, Rakúsko a Chorvátsko.
„Hudobníci na Slovensku platia možno desaťnásobne vyššie dane ako výrobcovia automobilov, je pre nich ťažké udržať sa v hudobnom priemysle. Politici veľakrát hovoria o kreatívnom priemysle, ale neuvedomujú si, ako odlišne pracuje,“ vyhlásil s tým, že je potrebná zmena európskej politiky v oblasti DPH. Navrhuje tiež zmenu v oblasti ochrany autorských práv.
Správa bola vytvorená pomocou databáz CEEMID (Central European Entertainment and Media Industry Databases), ktoré vznikli v rámci medzinárodnej spolupráce SOZA, ďalších organizácií kolektívnej správy a konzultanta tejto správy.
„Oslovili sme viac ako tisíc hudobníkov, ktorí nám poskytli informácie o svojich príjmoch, využili sme dáta od SOZA, SLOVGRAM, OZIS, tiež informácie od Slovenského štatistického úradu,“ dodal autor správy, ktorá v siedmich kapitolách skúma slovenský hudobný priemysel a slovenský trh z viacerých pohľadov.
Prináša množstvo exaktných štatistických údajov týkajúcich sa kúpnej sily, dopytu po kultúre, hudobnej produkcie nových hudobných nahrávok resp. produkcie slovenskej živej hudby a tiež aj o zamestnanosti v hudobnom priemysle. Jedinečné sú aj údaje o príjmoch, ktoré dosahujú slovenskí autori a interpreti či už prostredníctvom verejného predvádzania hudobných diel alebo fyzickej či digitálnej distribúcie hudobných nahrávok.
Správu, ktorá je voľne dostupná online na soza.sk a počíta sa aj s tlačou limitovaného počtu 100 kusov výtlačkov, predstavili v deň, keď Európsky parlament hlasoval o novej autorskoprávnej smernici, ktorá môže zásadným spôsobom ovplyvniť digitálne prostredie. Ako informoval člen predstavenstva SOZA Tomáš Mikš, európski poslanci navrhované znenie smernice o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu schválili.
Koľko zarábajú slovenskí hudobníci?
Zo správy vyplýva, že asi 200 umelcov inkasuje za jedno vystúpenie od 850 do 954 eur. To znamená, že nezdanený príjem je na úrovni 73 100 až 82 904 eur ročne. Tento príjem ale nie je iba pre samotného umelca, ale zastrešuje celý príjem ako pre celú skupinu umelcov ako aj pre produkčný tím.
Správa ďalej uvádza, že hudobníci na čiastočný úväzok, ktorých príjem z hudobného priemyslu tvorí menej ako polovicu ich celkového príjmu, uvádzajú priemerne 100-150 divákov/koncert na 19 koncertoch ročne, ktorých príjem je 500-550 eur/podujatie a ročné honoráre za vystúpenia tvoria sumu od 9 500 do 10 450 eur. To naznačuje aj veľmi nízke ceny lístkov, cca 5 eur/vystúpenie. Na živom vystúpení tejto kategórie zvykne hudobníkom pomáhať tím 5-6 ľudí, a keďže koncertov nemajú tak veľa, pravdepodobne si vystačia bez manažéra turné.
Nahlásiť chybu v článku