Je to jeden z prvkov, o ktorých sa bežne neučí. V podstate sa ani nemá o čom, keďže až doteraz sa o prvku s názvom einsteinium toho veľa nevedelo. Vedcom sa však podarilo izolovať dostatočné množstvo, aby ho mohli podrobiť skúmaniu.
Zrod z atómovej bomby
V roku 1952 otriasol Zemou výbuch ako nikdy predtým. USA v prvý novembrový deň otestovali atómovú bombu novej éry – vodíkovú bombu. Test niesol názov Ivy Mike a výbuch o sile vyše 10 megaton TNT vytvoril ohnivú guľu o priemere tri kilometre. Pre predstavu, tento výbuch bol približne 700-násobne väčší ako v Hirošime.
Silný tok neutrónov, ktorý sa udial počas explózie spôsobil, že vznikli dva nové prvky, ktoré boli neskôr pomenované fermium a einsteinium.
Vzdialenosť väzieb
O 70 rokov neskôr, ako bol prvok vôbec popísaný, sa vedcom z Berkeley Lab konečne podarilo izolovať dostatočné množstvo tohto silne rádioaktívneho prvku, uvádzajú vedci v tlačovej správe.
„O einsteiniu sa toho veľa nevie,“ uviedla Rebecca Abergelová z Berkeley Lab. Podarilo sa im však izolovať einsteinium o množstve menej ako 250 nanogramov a aj keď je to veľmi malé množstvo, tím dokázal zmerať vzdialenosť einsteiniovej väzby – základnú vlastnosť interakcií prvku s inými atómami a molekulami.
Práca s einsteiniom je mimoriadne náročná. Je mimoriadne zložité na výrobu (vyrába sa ožarovaním jadier plutónia) a má pomerne krátky polčas rozpadu – menej ako rok. Jeho správanie sa odvodzuje najmä na základe jeho usporiadania v periodickej tabuľke a zaradením medzi aktinoidy.
Veľký úspech s malým množstvom
„Je pozoruhodným úspechom, že sme dokázali pracovať s týmto malým množstvom materiálu a vykonávať serióznu anorganickú chémiu,“ uviedla Abergelová. Dodala ďalej, že táto práca je významná pri vývoji nových materiálov a technológií.
Pri výrobe čistej vzorky einsteinia vznikali viaceré problémy a často sa stávalo, že bolo kontaminované iným prvkom – kaliforniom. Museli teda použiť novú a jedinečnú technológiu luminiscenčnej spektroskopie v molekulárnej zlievarni nachádzajúcej sa v Berkeley lab.
Problém bol aj so samotným množstvom, keďže jeden z najstabilnejších izotopov einsteinium 254 má polčas rozpadu 276 dní. Pandémia koronavírusu spôsobila, že mnohé vzorky sa stihli rozpadnúť, kým sa k ním vôbec vrátili a museli začať odznova.
Odlišné chovania
Vedci dokázali zmerať vzdialenosti väzieb a tiež objavili niektoré nové chovania vo fyzikálnej chémii, ktoré sa odlišovalo od toho, čo sa dalo očakávať od aktinidov.
„Určenie vzdialenosti väzieb nemusí znieť zaujímavo, no je to prvá vec, ktorú chcete vedieť pri štúdiu toho, ako sa kov viaže na molekuly,“ povedal Abergelová.
Nahlásiť chybu v článku