Foto: Pxhere/Pline [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Do dejín kozmonautiky sa zapísal Gagarinov výrok: Pojechali! (Ideme). Vyslovil ho vo chvíli, keď kozmická loď Vostok zdolávala zemskú príťažlivosť.

Po druhej svetovej vojne, najväčšie mocnosti sveta – USA a Sovietsky zväz začali spolu súperiť vo všetkých možných oblastiach. Či to už boli mierumilovné aktivity ako šport či vedecký výskum, tak to bol aj vývoj jadrových zbraní, ale aj vesmírny program. V tom mal navrch Sovietsky zväz. A to potvrdil aj 12. apríla 1961, keď z kozmodrómu Bajkonur vyštartoval do vesmíru Jurij Gagarin v lodi Vostok 1.

Článok pokračuje pod videom ↓

Počiatky kozmického programu

Sovietsky zväz držal prvenstvo vo vesmírnom programe hneď v niekoľkých oblastiach. Už v roku 1957 sa im podarilo úspešne vypustiť na obežnú dráhu Zeme prvú umelú družicu Sputnik-1. V snahe predbehnúť USA bol Sputnik-1 veľmi primitívnym zariadením. Vážil niečo vyše 80 kilogramov a vysielal jednoduchý pípavý signál. Na tú dobu to bol ale prelom v dobývaní vesmíru.

Po tomto úspechu prišiel ďalší. Iba po mesiaci, v rámci misie Sputnik-2, sa do vesmíru dostal prvý živočích – pes Lajka. Tá žiaľ zomrela iba 5 až 7 hodín po štarte kvôli chybným výpočtom. Napriek predčasnému uhynutiu dodal Lajkin let množstvo informácií, ktoré potvrdili možnosť prežitia živého organizmu na obežnej dráhe a bol tak prvým krokom, ktorý umožnil neskorší let človeka do vesmíru.

Prípravy na let

Po Lajke mal nasledovať človek. V roku 1959 uskutočnil Sovietsky zväz nábor mužov, z ktorých mala vzísť prvá skupina kozmonautov. Z pôvodných viac ako 2 000 ľudí napokon vybrali poručíka Jurija Gagarina. Ten sa spolu s ďalšími mužmi zúčastnil náročného výcviku. Po jeho absolvovaní bol pripravený na deň D.

Jurij Gagarin. Foto:SAS Scandinavian Airlines [Public domain], via Wikimedia Commons

Let do vesmíru

Dňa 12. apríla 1961 vstávali kozmonauti skoro, a to o 5:30 moskovského času. V montážnej budove sa naraňajkovali a nasledovala zdravotná prehliadka. O 6:50 hod. prišiel Gagarin, spolu s druhým (záložným) kozmonautom Titovom, k štartovacej plošine. Do vesmíru ale letel iba Gagarin. O 7:10 hod., dve hodiny pred štartom, už Gagarin sedel v lodi a komunikoval s riadiacim centrom. Po odskúšaní systémov už len čakal na štart. Čas si krátil počúvaním pesničiek, ktoré mu púšťali do slúchadiel.

O 9:07 hod sa za burácania motorov odlepila zo Zeme kozmická loď Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur s prvým mužom, ktorý smeroval do vesmíru. V dobe štartu mal Gagarin 27 rokov.

Model lode Vostok-1 s tretím stupňom. Foto: Wikimedia (Bricktop/Russia in Space)

Iba minútu po štarte nastalo preťaženie až do 4G. Gagarin s ním nemal problém, aj keď tep srdca mu okamžite vyskočil na 150 úderov za minútu. Druhý stupeň rakety sa oddelil trochu neskôr ako mal, vďaka čomu mal Vostok 1 vyššiu rýchlosť ako sa pôvodne plánovalo. Po chvíli dohorel aj motor tretieho stupňa, a tiež sa oddelil. V 14. minúte od štartu už Gagarin pocítil beztiažový stav.

Loď sa riadila automaticky, Gagarin iba kontroloval prístroje, komunikoval so strediskom a zapisoval svoje pocity, v ktorých uvádzal, že sa cítil výborne. Počas toho sa mu vyšmykla ceruzka, a tak neskôr už svoje záznamy iba diktoval. Stihol sa aj najesť a napiť. Po necelej hodine dosiahol maximálnu výšku 327 kilometrov a začal sa pripravovať na zostup.

Dráha Gagarinovej lode Vostok-1. Ilu: cs:Redaktor:AdrianCzech description Li-sung at cs.wikipedia [Public domain], via Wikimedia Commons

Komplikovaný zostup

O 10:25 hod. začal zostup. Motor ale nepracoval plánovanú dobu a riadiaci systém neoddelil prístrojovú časť od kabíny. Loď začala rotovať. Po dlhých desiatich minútach sa konečne prístrojová časť oddelila, rotácia prestala a loď sa nasmerovala správnym smerom. Zostup už potom prebiehal podľa plánu. Nastalo preťaženie až 10G a teplota ochranného štítu sa v dôsledku vysokej rýchlosti priblížila k 2 000 stupňom Celzia. Vo výške 7 kilometrov sa Gagarin katapultoval a na Zem pristál padákom.

Pristávací modul lode Vostok-1. Foto: SiefkinDR [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons
Gagarinov kozmický let trval 108 minút, preletel 40 868,6 kilometrov, dosiahol maximálnu rýchlosť 28 260 km/hod a dosiahol výšku 327 kilometrov.

Po pristátí

Z neznámeho vojenského letca sa v okamihu stal najznámejší človek planéty, čo Sovietsky zväz okamžite využil v rámci propagandy. Gagarin bol povýšený na majora a vyznamenaný titulmi hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým rádom. Gagarin sa stal celebritou, avšak aj so všetkými negatívami, čo to prináša. Na oslavných banketoch pil, nešportoval a pribral. Na dovolenke na Kryme v roku 1961 sa flirt so zdravotnou sestrou skončil až skokom z balkóna a Gagarin potom zotrval s rozbitou hlavou mesiac v nemocnici.

Jurij Gagarin a Valentina Tereškovova v Berlíne. Foto: Bundesarchiv, Bild 183-B1019-0001-051 / Sturm, Horst / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0 de], via Wikimedia Commons
Neskôr sa ale vrátil do služby, schudol a začal študovať na Žukovskej vojenskej leteckej akadémii, ktorú v roku 1968 ukončil. Ešte predtým sa ale usiloval o účasť na ďalších kozmických letoch, čo mu ale nebolo umožnené.

Smrť

Po ukončení štúdia sa z neho stal letec. Dňa 27. marca 1968 mal Gagarin uskutočniť posledný zo série cvičných letov na stíhačke MiG-15. Vo vzduchu vykonal všetky úlohy a požiadal o pristátie. Potom sa už Gagarin neozval. Spolu s Vladimirom Serjoginom pri lete zahynul. Trosky lietadla boli nájdené po niekoľkých hodinách. Gagarin zomrel vo veku 34 rokov, bol následne pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre v Moskve.

MiG15, typ lietadla na ktorom liettal aj Jurij Gagarin. Foto: Kirill Pisman [CC BY-SA 2.0], via Wikimedia Commons
Jurij Alexejevič Gagarin sa navždy zapísal do histórie ako prvý muž, ktorý sa „dotkol hviezd“. Svet si ho bude navždy pamätať ako muža, ktorý stál na začiatku éry dobývania vesmíru. A navždy si budeme pamätať aj jeho veľkú vetu, ktorú vyslovil po lete:

Keď som v kozmickej lodi obletel Zem, videl som, aká je naša planéta krásna. Ľudia, chráňme a rozmnožujme túto krásu, no neničme ju.“

Uložiť článok

Najnovšie články