Tri hodiny strachu a paniky na palube potápajúcej sa lode prežilo iba niekoľko šťastlivcov. Presun z Európy do Severnej Ameriky sa stal osudným pre viac ako 1 500 pasažierov, ktorí sa utopili v ľadovej vode severného Atlantiku. Aj napriek tomu, že Američania Titanic vychvaľovali do nebies a zaoceánsky parník nazývali nepotopiteľným, jeho prvá plavba bola zároveň aj poslednou. Pre desaťmiliónovú loď sa v noci zo štrnásteho na pätnásteho apríla 1912 stala kameňom úrazu zrážka s ľadovcom. Ani 46 000 ton pevnej konštrukcie nezabránilo najväčšej námornej tragédii v histórii, ktorá otriasla celým svetom.
Toto je jeden z piatich príbehov ľudí z našej knihy Podľa skutočnej udalosti, ktorým sa podarilo prežiť potopenie Titanicu.
Jediní Slováci, ktorí sa vrátili domov, Michel a Edmond Navratilovci
„Siroty Titanicu“ prežili traumatizujúci zážitok vo veľmi útlom veku. Dvojročný Edmond a štvorročný Michel sa luxusným poštovým parníkom plavili so svojím otcom Michelom, ktorý do zahraničia odišiel za lepším životom. Talentovaný krajčír zo Serede si otvoril vlastný podnik v Nice, kde ho navštevovala aj francúzska smotánka. V krajine galského kohúta ho očarila šarmantná Talianka Marcelle Caretto, s ktorou sa neskôr v Londýne oženil. Ich manželstvo však nebolo ani zďaleka ideálne – kvôli afére Marcelle so zámožným markízom sa dvojica začiatkom roku 1912 rozviedla.
Tento text je úryvkom jedného z 33 príbehov knihy Podľa skutočnej udalosti, ktorá vyšla v týchto dňoch v našom vydavateľstve.
Kúpiť si ju môžete v:
Ich deti získala do opatery Caretto, pričom Michel sa so synmi mohol stretávať len cez víkendy. Zo zúfalstva vybavil sebe aj synom falošné doklady a uniesol ich do Ameriky. Po krátkom pobudnutí v Monte Carle odcestovali do Anglicka, kde nastúpili na Titanic. Počas celého pobytu na lodi však museli používať prezývky. Louis Hoffman a jeho synovia Lolo a Momon boli pasažiermi druhej triedy. Louis strávil veľkú časť plavby hraním kariet v miestnom bare. Za ten čas sa o chlapcov staralo švajčiarske dievča, ktoré vedelo dobre po francúzsky. Keď sa mohutné plavidlo 14. apríla zrazilo s ľadovcom, otec rýchlo vyniesol rozospatých synov z kajuty a oboch ich posadil do záchranného člna.
„Veľmi teplo ma obliekol a vzal do náručia. Neznámy pasažier sa rovnako zodpovedne postaral aj o môjho brata,“ spomínal starší brat Michel Navratil. Slovák si pamätal aj na posledné otcove slová: „Dieťa moje, keď si po teba príde matka, čo určite príde, povedz jej, že som ju veľmi miloval a stále milujem. Povedz jej, že som očakával, že nás bude nasledovať, aby sme mohli všetci spolu šťastne žiť v mieri a slobode Nového sveta.“ V záchrannom člne sa o deti celý čas starala Margaret Haysová, ktorá po príchode do New Yorku bratov ubytovala vo svojom dome. Niekoľko týždňov po tragédii spoznala svojich synov vďaka fotografiám v novinách ich matka a po chlapcov si prišla prvou loďou z Francúzska. 16. mája sa Marcelle opäť stretla so svojimi synmi. Táto udalosť bola medializovaná v každom populárnom denníku vtedajších čias.
Otec „sirôt z Titanicu“ zomrel pri potopení lode. Jeho telo našli ako pätnáste v poradí s nabitým revolverom vo vrecku. Keďže mal Michel na svojom cestovnom lístku uvedené falošné židovské meno, pochovali ho na príznačnom cintoríne v Novom Škótsku. Starší syn Michel, ktorý prežil potopenie Titanicu, nechcel o tejto traumatizujúcej udalosti dlho hovoriť. Prvé vyjadrenia z jeho strany prišli až v roku 1985, kedy bol objavený vrak lode. Spomienky na plavbu smrti inšpirovali jeho vnučku Elizabeth k napísaniu knihy „Deti Titanicu.“ Michel svoj život zasvätil kariére profesora filozofie, brat Edmond zasa pracoval ako interiérový dizajnér a architekt. Počas druhej svetovej vojny dokonca bojoval vo francúzskej armáde, čo sa vo veľkej miere podpísalo na jeho zdravotnom stave. Práve ten ho vo veku štyridsaťtri rokov zradil úplne. Brat Michel si život užíval až do svojich deväťdesiatich dvoch rokov, kedy odišiel na večný odpočinok vo Francúzsku neďaleko Nice.
V knihe Podľa skutočnej udalosti sa dozviete aj o týchto príbehoch z Titanicu:
- Smrti ušla o vlások už pred Titanicom, Jennie Louise Hansen
- Práca na palube lode bola jej celoživotným poslaním, Violet Jessop
- Obetavosť bolo jej druhé meno, Molly Brown
- S mamou napísali jeden z posledných listov na Titanicu, Eva Hart
Nahlásiť chybu v článku