Každý z nás sa aspoň trochu stará o životné prostredie. Niektorí viac, iní zase menej. Svet však nie je iba čierno-biely. Práve preto existuje ešte minimálne jedna skupina ľudí. Tí, ktorí sa síce snažia byť ekologickí a chránia naše životné prostredie s tým najlepším úmyslom, no ich činnosť je v skutočnosti kontraproduktívna.
Recyklácia a zníženie produkcie odpadu, zmena stravy, obmedzenie konzumného spôsobu života. V dobe klimatickej krízy mnohí z nás vyhľadávajú čoraz viac udržateľných možností. Priložíme tak povestnú „ruku k dielu“ a čiastočne tak prispejeme k ochrane planéty. Je ale naša námaha naozaj taká efektívna, ako si myslíme?
Recyklácia vecí „len tak pre istotu“
Recyklačné strediská majú spôsoby, ako triediť recyklovateľné materiály z nerecyklovateľných materiálov (zvyškov). Priveľmi ambiciózna recyklácia im ale vôbec nepomáha. Práve naopak! Vytvárate ňou pre nich ešte viac práce, pretože sa musia vysporiadať s kvantom odpadu navyše. Možno aj preto je Slovensko v rámci recyklácie odpadu na chvoste Európskej únie. Podľa Eurostatu sme nariadenie EÚ o triedení 50 % všetkého odpadu do roku 2020 splnili len o vlások.
To, čo je navyše recyklovateľné, sa tiež líši od miesta k miestu, od obce k obci. Uistite sa, že presne viete, čo a ako vaše mesto skutočne recykluje. Nie všetok odpad so symbolom recyklácie môže byť vo vašej oblasti aj naozaj recyklovateľný. Napriek tomu, že existujú veci, ktoré takmer nikdy nie je možné recyklovať, často sa dostávajú do separačných košov. V prípade pochybností by vaše mesto malo mať na svojom webe, ba dokonca niekedy aj na kontajneri, zverejnený úplný zoznam toho, čo do separačných košov patrí a čo naopak neakceptuje.
Azda najbežnejším príkladom nesprávnej recyklácie sú jednorazové papierové poháre z kaviarne. Vďaka plastovej podšívke sú síce odolné voči tekutinám, no je príliš ťažké oddeliť ju od papiera. Ďalšími príkladmi sú papierové utierky, polystyrén, sklo z vecí, ako sú okná alebo zrkadlá, igelitové vrecká, mastné škatule od pizze a prakticky čokoľvek, čo je pokryté zvyškami jedla a mastnoty.
Nákup nových, eko verzií všetkého, čo už máte
Kúpili ste si v poslednej dobe novú nákupnú tašku z organickej bavlny, ďalšie basic biele tričko, udržateľnú fľašu na vodu, ekologické kovové slamky alebo sklené skladovacie nádoby na potraviny? Aj keď obdivujeme vaše úsilie, mali by ste myslieť na to, že každý nový produkt si vyžaduje plytvanie ďalších zdrojov. A navyše, aby sa k vám dostal, bol pravdepodobne prevezený cez polovicu sveta. Je úžasné, ak sa riadite heslom „Reduce, reuse, recycle,“ no základom je používanie menšieho množstva vecí.
Namiesto toho, aby ste si do kabelky kupovali novú sadu bambusových príborov, jednoducho si k obedu pribaľte vidličku a lyžicu z kuchyne. Ak už máte roky plastové slamky, tak ich použite. Hoci aj viackrát. Namiesto nákupu nových sklenených nádob znova použite tie, v ktorých ste do domácnosti priniesli kúpené potraviny. Ak už máte 1 alebo 2 fľaše na vodu, možno nepotrebujete aj tretiu. Napriek tomu, že je maximálne ekologická.
Znovu použiteľné plátené tašky
Opakovane použiteľné tašky na potraviny sú jedným z najobľúbenejších spôsobov, akými sa ľudia pokúšajú minimalizovať svoju ekologickú stopu. Samozrejme, iba v prípade, že ich nezabudneme v kufri. Odstránenie plastových tašiek z vášho života je skutočne dobrý krok na ceste k udržateľnosti. Zamysleli ste sa však niekedy, aký je vplyv samotnej plátenej tašky na životné prostredie?
Rozsiahly výskum Dánskej administratívy životného prostredia a potravín z roku 2018 zostavil hodnotenie vplyvov rôznych typov nákupných tašiek na životné prostredie. Od tenkých polyetylénových tašiek až po tie „najekologickejšie“ z biobavlny. Výskum dokazuje, že na výrobu nákupnej tašky z textílií je v porovnaní s lacným polyetylénom potrebné použiť exponenciálne viac zdrojov. Správa tiež analyzovala, koľkokrát budete musieť každý typ tašky použiť na to, aby ste vynahradili zdroje, ktoré do nej boli vložené. Zatiaľ čo papierové a opakovane použiteľné plastové tašky by ste museli použiť 35 až 85-krát, v prípade bavlnenej je to až 7 100-krát.
Pýtate sa, ako je na tom organická bavlna? Nuž, túto zdanlivo najekologickejšiu tašku by ste za jej život museli použiť neuveriteľných 20 000-krát. Ak by ste takúto tašku používali 2-krát týždenne po zvyšok svojho života, trvalo by vám to približne 192 rokov. Samozrejme, ak ste už zásobení nákupnými taškami z akejkoľvek látky alebo organickej bavlny, najlepšia vec, akú môžete urobiť, je pokračovať v ich používaní. Ak takú tašku ešte nemáte, dajte druhú šancu nepotrebnému, zničenému alebo prebytočnému oblečeniu a vyrobte si ju sami.
Organická strava je environmentálne nezávadná
Mnoho ľudí ohľaduplných k životnému prostrediu úplne prirodzene gravituje k výrobkom so „zeleným“ označením ako vegánsky, organický alebo bez GMO. Sú však tieto výrobky lepšie pre životné prostredie ako ich konvenčné náprotivky? Pravdou je, že sú na tom podobne ako už spomínaná organická bavlna. Zoberme si napríklad také mandľové mlieko. Napriek tomu, že orechy majú menšiu uhlíkovú stopu ako kravské mlieko, stále potrebujú množstvo vody. Zatiaľ čo na vypestovanie jednej mandle je potrebných viac ako 3,78 litra vody, ovsené a sójové mlieka sú o niečo menej náročné. Preto sú z hľadiska ochrany životného prostredia aj šetrnejšie.
Navyše, nákup lokálnych produktov môže výrazne obmedziť jeho vplyv na životné prostredie. Produkt k vám totiž „cestuje“ omnoho menej kilometrov. Miesto exotického manga či avokáda si radšej kúpte jablko, hrušku, mrkvu alebo paradajku. Samozrejme, že ani táto problematika nemá len jeden uhol pohľadu. Aj miestny farmár prinášajúci na trh pár prepraviek môže mať v skutočnosti väčšiu uhlíkovú stopu na paradajku ako superefektívna doprava vo veľkých dávkach.
Elektrické alebo hybridné autá?
Svetový ošiaľ okolo elektro a hybridných áut je aktuálne, podobne ako mnoho iných trendov, na vzostupe. O to viac, keď ich propagujú známi greenfluenceri. Ani výmena starého auta za nové sa však nezaobíde bez ekologických nákladov. Ak vám teda vaše staré, hoci aj benzínové, auto ešte nejaký ten čas poslúži, radšej si ho nechajte. Na výrobu nového auta je totiž potrebná tona materiálov. Doslova.
Výskumníci z Argonne National Laboratory túto problematiku rozmenili na drobné a zistili, že zdroje potrebné na vytvorenie hybridného auta sa z dlhodobého hľadiska eliminujú. Vždy však platí staré dobré pravidlo, že žiadne auto je z hľadiska produkcie uhlíkovej stopy to najlepšie. Pokiaľ je to možné, môžeme chodiť peši, na bicykli alebo využívať verejnú dopravu.
Nemáte na výber a auto k vášmu životnému štýlu jednoducho potrebujete? Myslíte na to, že nákup použitého a nie nového automobilu spôsobí, že váš vplyv na životné prostredie bude, s výnimkou kúpy paliva a opráv, menší, ak nie minimálny.
Pojem ekologickej šetrnosti je rozsiahly a subjektívny. A aj tá najzelenšia vec na svete má určitý negatívny vplyv na životné prostredie. To však neznamená, že by ste to mali vzdať. Všetci by sme sa mali snažiť priniesť ekologické zmeny do nášho životného štýlu, ktoré budú šetrné a udržateľné pre nás i pre životné prostredie.
Nahlásiť chybu v článku