Keď 26. apríla 1986 explodoval štvrtý reaktor v Černobyle, boli k nemu privolaní hasiči, ktorí do podivného ohňa liali tisíce litrov vody. Netušili, že reaktor tým neuhasia a navyše, že pre mnohých z nich sa tento zásah stane osudným. Veľmi rýchlo začali pociťovať účinky radiácie, ktorá dosahovala v tom čase extrémnych hodnôt.
Akútna otrava radiáciou sa prejavovala vracaním a hasiči začali byť sanitkami prevážaní do najbližšej nemocnici v Pripiati. Nemocnica mala kapacitu pre 410 pacientov. Bol to pomerne rozsiahly komplex prepojených budov nachádzajúci sa približne 10 kilometrov od elektrárne.
Hasiči, ktorých priviezli, mali oblečenie do poslednej nitky nasiaknuté vysokými dávkami radiácie. Sestričky ich zobliekli a neskôr boli ich obleky, spolu s topánkami umiestnené v pivnici nemocnice, kde sú dodnes.
Aj po toľkých rokoch vyžarujú obrovské dávky žiarenia a pivnica nemocnice MSCH-126 je tak považovaná za jedno z najrádioaktívnejších miest v zakázanej zóne.
Po výbuchu začali sanitky privážať stále viac a viac ľudí na ošetrenie do nemocnice. Celá nemocnica je považovaná za nebezpečnú, no nie ani tak kvôli radiácii, ale aj kvôli samotnému stavu budovy, na ktorom sa podpisuje zub času.
Nemocnica bola opustená už niekoľko dní po havárii. Jednak preto, že prebiehala evakuácia, ale aj preto, že v takom zamorenom prostredí sa jednoducho nedali robiť medicínske úkony.
V súvislosti s nemocnicou v Pripiati sme oslovili aj Martina Dubeňa, riaditeľa slovenskej firmy CHERNOBYLwel.come. Ak by ste chceli oficiálne navštíviť nemocnicu, tak to možné nie je.
„Do nemocnice v Pripiati sa dostať nedá, ani na bežnom výlete, ani na akomkoľvek inom. Nie je to tým, že by mala nejaký špeciálny štatút, ale tým, že vstup do budov je zakázaný od roku 2012. Predchádzalo tomu zrútenie jednej zo škôl, po ktorom sa administrácia Zóny rozhodla budovy pre turistov uzavrieť (nie fyzicky, samozrejme, ale jednoducho zákazom).“
„Úprimne, tento zákaz sa aj obchádza, preto je možné nájsť na Instagrame či Facebooku fotky od ľudí, ktorí do budov vstúpili.
Ak sa im to však aj podarí, je to málokedy práve nemocnica, pretože ak už administrácia námatkovo kontroluje Zónu a vstupovanie do budov ako jedno z hlavných pravidiel, tak samozrejme práve také „slávne“ budovy, akou je aj nemocnica, sledujú predovšetkým.“
Boli ste niekedy v nemocnici? Aký na vás zanechala dojem?
„V pripiatskej nemocnici som bol osobne pred mnohými rokmi. Je to nemocnica veľmi podobná našim – veľkosťou izieb, chodieb, vybavením… Úprimne, s malou dávkou predstavivosti vyzerá podobne ako Kramáre, kde som bol práve nedávno. Samozrejme len nie táka veľká.“
„Čo ju robí strašidelnou ako iné miesta, nie je ani tak to, čo v nej človek nájde, ale príbehy s ňou spojené. Je to miesto veľkého utrpenia, obzvlášť pre hasičov, pre tzv. prvých 28 (tí, ktorí zasahovali pri nehode ako prví, neboli to len hasiči ale aj pracovnici elektrárne).“
A čo pivnica?
„Bol som osobne aj v pivnici, čo považujem za najvačšiu blbosť, akú som kedy v Zóne spravil, a už by som to nezopakoval. Pivnica je to ako každá iná – vlhké, tmavé, pochmúrne miesto plne špiny a prachu… No opäť, to, čo tomu dodáva ten strašidelný a adrenalínový nádych je práve ten fakt, čo sa v nej nachádza. Teda rádioaktívne oblečenie hasičov, ktoré do nej bolo nanosené. Osobne som sa až k nemu nedostal, niekde na pol ceste, pri čižme (pravdepodobne hasiča) sme to vzdali a otočili sa naspäť. Záblesk zdravého rozumu mladého idiota.“
Dá sa dostať do pivnice?
„Dnes sa už do pivnice nedá dostať – vchody sú zasypané pieskom práve kvôli tomu, aby sa do nej nevstupovalo. Nemocnica nie je nebezpečná z hľadiska radiácie – je na tom prakticky rovnako ako zvyšok Pripiate. Druha vec je statika a kvalita budovy. Práve preto je uzavretá pre verejnosť, aby si nikto vnútri neublížil (treba si to predstaviť tak, že chýbajú výťahy v šachtách, ktoré boli ukradnuté, nepozornejší človek môže spadnúť, že schody už nie sú čo bývali, že okná sú porozbíjané a všade je sklo, že lampy zo stropov padajú… To nebezpečenstvo si treba predstaviť v tomto zmysle.“
Ako to ale v suteréne nemocnice vyzerá? Desivú atmosféru miesta vám môže priblížiť napríklad toto video od Nemca Gerrita. Môžete počuť charakteristické ťukanie Geiger-Müllerovho počítača, ktoré ohlasuje radiáciu. Keď sa priblíži napríklad k topánke hasiča, radiácia vystreľuje do závratných výšok.
Nahlásiť chybu v článku