Daniel Jablonski z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave ho identifikoval spolu s kolegami z Nemecka a Švajčiarska. Výskumný tím zrealizoval od roku 2013 genetickú analýzu viac ako 1600 hadov.

Výsledky potvrdili, že populácie druhu užovka obojková (Natrix natrix) sú v oblastiach Francúzska, Talianska, západného Nemecka, Veľkej Británie a Švajčiarska samostatným druhom nazvaným Natrix helvetica. Vyskytujú sa od rieky Rýn v Nemecku až po Pyreneje. Odlišuje sa zafarbením – má výrazné čierne šijové škvrny, na chrbte má dva rady s malými škvrnkami. Je pomerne robustný, dĺžka dosahuje približne jeden meter. Živí sa prevažne obojživelníkmi a rybami.

Užovka obojková je jedným z najpočetnejších a najčastejšie pozorovaných hadích druhov Európy. „Je preto paradoxné, že doposiaľ sme vedeli iba veľmi málo o jej genetickej variabilite a fylogenéze. Tá môže byť u druhov s podobne rozsiahlou oblasťou výskytu pomerne prekvapujúca, ako to ukázali už i skoršie štúdie u iných stavovcov. A keďže v súčasnosti prechádzame biodiverzitnou krízou, kedy druhy vymierajú rýchlejšie, ako ich stačíme spoznať, sú podobné zistenia veľmi dôležité,“ povedal Jablonski.

Tento objav tak zvýšil počet žijúcich hadov a stavovcov všeobecne v Európe o ďalší druh. „I napriek tomu, že Európa patrí k najštudovanejším regiónom sveta, v tomto roku ide už o tretí druh plaza, ktorý je na základe molekulárnych údajov preklasifikovaný na samostatnú druhovú úroveň,“ uviedol Jablonski. V januári vedci publikovali štúdiu o novom druhu jaštera (Podarcis ionicus) z oblasti juhozápadného Balkánu a vo februári o novom endemickom druhu zmije (Vipera graeca), ktorá sa stala, vďaka svojmu obmedzenému výskytu na vrcholových častiach hôr južného Albánska a severného Grécka, najvzácnejším európskym hadím druhom.

Pozri aj: Bratislava dostane nábrežné planetárium s extravagantným dizajnom

TASR