Množstvo mladých ľudí sníva o tom, že raz bude pilotovať veľké lietadlá a vďaka tejto práci aj spoznávať svet. Pretaviť podobné sny do reality sa podarilo aj Sandre Sandtnerovej, ktorá dnes lieta po svete ako profesionálna pilotka Boeingu 737. Aj keď ako samotná Sandra priznala v našom rozhovore, k letectvu sa dostala úplnou náhodou.
V rozhovore s pilotkou Sandrou sa dočítate aj:
- Prečo sa rozhodla pre prácu pilotky
- Ako prebieha výcvik a čo počas neho zažila
- Aké to bolo prvýkrát pilotovať lietadlo
- Či niekedy cíti nedôveru od mužských kolegov
- Kam lieta najradšej
- Čo najviac miluje na svojej práci
Kam si letela naposledy? Aký dlhý let to bol?
Môj posledný let bol z krajiny blízkeho východu do Berlína. Trval približne 4 hodiny.
Väčšina mladých ľudí sa chce do tohto leteckého priemyslu dostať, aby spoznávali svet. Mala si to rovnako aj ty?
Vôbec, ani náhodou. Ja som sa do tohto priemyslu dostala úplnou náhodou. A čo sa týka práce pilotky, tam som sa dostala hlavne preto, lebo milujem letectvo, techniku a vedu.
Čím všetkým si si musela pracovne prejsť, aby si sa stala pilotkou medzištátnych dlhých letov?
Takže podlieha tomu výcvik dopravného pilota. Začína to výcvikom na súkromného pilota. Aj keď už máš túto licenciu, tak stále ešte nemôžeš lietať za úplatu, ale len pre kvázi potešenie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Potom nasledujú ďalšie rôzne kvalifikácie ako vizuálne lietanie, lietanie podľa prístrojov, dvojmotorové lietanie, atď. Celé sa to ukončuje výcvikom pre multičlennú posádku. Celý výcvik si totiž vyžaduje 200 hodín lietania a je zameraný na single pilot operation, čiže všetky procesy a procedúry najprv musíš zvádať sám.
Ale v dopravnom lietaní v kokpite musíte byť vždy dvaja. Ak je teda všetko hovoté, potom sa hľadá práca. Podmienky závisia od spoločností. Moja aerolinka brala pilotov s 200 nalietanými hodinami, čo bola moja výhoda. Takže som išla na pohovor, ktorý som spravila a začala som teda lietať.
Začala si však ako letuška, čo ťa primárne motivovalo k prechodu na pilotku?
Áno, začínala som ako letuška, no už počas výcviku som siuvedomila, že chcem byť pilotka. Keďže sme mali aj cvičenia priamo aj v kokpite. Napríklad sme sa trénovali situáciu, keby pilotovi prišlo zle, že ako sa máme my stevardi zachovať.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Najprv sme mali nejaké teoretické hodiny na zemi, potom sme išli cvičiť praktické veci do Londýna. Keď som ako 18-ročná bola prvýkrát v reálnom kokpite, tak som si tam mohla všetko ohmatať a tak som sa do toho úplne zbláznila. Zistila som teda, že chcem byť pilotkou.
Ako si môžeme predstaviť pilotský výcvik?
Sú dve cesty výcviku a to modulový a integrovaný. Ja som išla na modulový pretože som popritom pracovala ako letuška. Takže som si skladala jednotlivé moduly. Ako PPL (private pilot license), teóriu na dopravnom úrade, to trvalo asi rok a pol. Skladá sa to asi zo 14 predmetov a asi 15-tisíc otázok, velmi náročná vec. Pre mňa neporovnateľná z vysokou školou, ktorú teraz študujem. Ale hnala ma vnútorná vášeň, ked’že som sa už videla v tom kokpite (smiech).
Pomedzi to môžeš lietať a zbierať si hodiny. Potom ideš robiť lietanie podľa prístrojov, tak multiengine, kedy prejdeš z jednomotorového na dvojmotorové lietadlá. Rovnako sa trénujú aj techniky na výber nezvyklých polôh.
Trenažér a reálna situácia sú dve rozlišné veci, aký to bol pocit prvýkrát dvíhať lietadlo od zeme?
Sú ale aj nie sú. Simulátory, na ktorých trénujeme, generujú aj preťaženie G. Simulátor bol pre mňa zložitejší ako reálne lietadlo, pretože je veľmi citlivý. Prvé vzlietnutie a pristánie, to bol deň, na ktorý sa tešíš niekoľko rokov a aj keď ti to teraz hovorím, mám z toho zimomriavky. Ale pocit zažívam stále rovnaký, u mňa to nepominulo a to mám za 6 mesiacov nalietaných 400 hodín.
Aký bol tvoj zatiaľ najdlhší let? Spomínaš si aj na nejaké nepríjemné momenty spôsobené počasím?
Môj najdhlší let bol z krajiny blízkeho východu do nemeckého Düsseldorfu, ktorý tvral 5 hodín a 5 minút. Počasie ma zatiaľ veľmi nepotrápilo. Stáva sa, že v Nemecku dosť fúka a vtedy kvôli nárazom treba s lietadlom trošku „bojovať“. Ale okrem toho sa mi zatiaľ nič také nestalo.
Lietaš len so slovenskými kolegami? Cítila si niekedy možno nedôveru alebo pochybnosti od mužských kolegov?
Sú tam Slováci, ale lietam aj so Srbmi. To je čo sa týka kokpitu. Sme slovenská firma, takže zatiaľ len tieto národnosti. Čo sa týka pochybnosti od mužov, veľmi ich nemám, správajú sa profesionálne.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Každopádne čo k tomu môžem povedať, tak mávam niekedy také úsmevné poznámky, že žena patrí do kuchyne a že má mať doma rodinu. Väčšinou sa na tom len zasmejeme. Ale nič vážne, berú ma rovnocenne. Ako kopilot sa snažím byť maximálnou oporou kapitánovi a byť plne sústredená. Ale dobrá nálada je základ a aj lietanie je potom úplne iné, pretože čokoľvek sa stane, tak to vďaka dobrej atmosfére riešite inak.
Stretávaš sa na letiskách bežne aj so ženskými kolegyňami pilotkami?
Čo sa týka letušiek, tam stretávam Slovenky veľmi často. Ale v prípade pilotiek ani nie. Veď v celkovej populácii pilotov je nás na svete len nejakých 7 %. Na Slovensku je nás, čo je mi známe, tak maximálne 10 až 15 pilotiek. Sme taká malá komunita a teda čo viem, tak dopravnými lietadlami lieta asi tých 15 Sloveniek.
Plat letušiek je viazaný na typ letov, odpracované hodiny či rôzne bonusy. Máš to rovnako aj ako pilotka?
Čo sa týka platu, každý máme iné kontrakty, podľa toho čo komu vyhovuje. Ja som zamestnaná na trvalý pracovný pomer. Čiže mám základ + bonus za odlietané hodiny. Základňu máme v Bratislave, keď som v zahraničí, tak k tomu mám aj rôzne diéty. Mne táto schéma určite na začiatok vyhovovala.
Kam lietaš najradšej a kam zas namenej rada?
Vieš, najradšej lietam asi naozaj všade. Všetky tie medzinárodné letiská vás niečo naučia. Či už od miest blízkeho východu cez Dubaj, Dauhu či Abú Zabí. Veľmi rada mám letisko v Istanbule, ktoré je najmodernejšie v Európe a naozaj nádherné.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Svoje čaro to má aj v Európe. Rada lietam samozrejme aj do Bratislavy. Čo si pamätám z výcviku, keď som si robila ten základný kurz s maličkým lietadlom, tak Bratislava už vzbudzovala taký rešpekt, keďže komunikuješ s riadiacou vežou atď. Pričom teraz je to bratislavské letisko pre mňa veľmi jednoduché (smiech).
Ešte som nezažila letisko, kde som si povedala, že sem sa už nechcem vrátiť. Veľký zážitok je letisko v Addis Abeba v Etiópií. Je veľmi vysoko položené a určite je jedno z najvyššie položených letísk na svete. To je naozaj zážitok. Rovnako aj v Entebe v Ugande, ktoré sa nachádza pri Viktoriínom jazere.
Čo najviac miluješ na svojej práci a na druhej strane, čo ťa dokáže znechutiť
Na svojej práci milujem úplne všetko. Máme úplne iný režim. Teraz som napríklad 2-3 týždne doma, keďže mám voľno. Potom zas lietam, ale je to také, že človeku to ani nepripadá, že je v práci. Je to zamestnanie, pri ktorom sa treba častokrát obetovať. Napríklad keď som bol od rodiny preč 6 a pol týždňa.
Ja som si to ale vybrala, je to moje vysnené povolanie. Vzhľadom na to, že človek trávi veľkú časť života v tej práci, treba si vybrať správne. Síce niekedy vstávam o druhej ráno, ale vôbec mi to nevadí. Náročnejšie sú určite nočné lety, kedy odlietame o 22:00 a vraciame sa o 8 ráno.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ale lety nie sú hneď po sebe, máš čas zregenerovať. Čerešničkou je, keď ideme po letisku v tých uniformách, to je to, čo vidí ten pasažier. Ale je za tým veľa času, peňazí, obety, vychádzania z komfortnej zóny, ale je naozaj to krásna práca.
Milujem na tom aj ten kolektív ľudí v letectve. Všetci máme nejaký taký syndróm (smiech). Máme super vzťahy aj so stevardami, keďže som bola letuškou 10 rokov. Kapitáni u nás sú tiež super. Zažila som zatiaľ len zimnú sezónu, tento rok už ideme aj do leta a máme naplánované dosť pekné destinácie, takže uvidíme, aké to bude.
Nahlásiť chybu v článku