Napriek tomu sa však až príliš často stretávame s prípadmi, kedy si človek musel zviera za každú cenu prisvojiť. Keď sa člen domácnosti stal nepohodlným, majitelia sa ho zbavili. Podobný je aj prípad samičky šimpanza menom Lucy. Temerlinovci ju vychovávali ako človeka. Neuvedomili si však, aké to bude mať kruté následky.
Chceli ju vychovať ako človeka
Samička šimpanza menom Lucy sa narodila v roku 1964 vo floridskej zoologickej záhrade. Len dva dni po narodení však opatrovatelia podali jej matke nápoj s uspávacími liekmi. Mláďa jej vytrhli z nevládnych rúk. Osvojil si ju psychoterapeut a profesor Maurice Temerlin a jeho manželka Jane. Manželský pár sa rozhodol, že Lucy pre nich nebude len obyčajným zvieraťom. Chceli ju v rámci zvláštneho experimentu vychovávať ako svoju dcéru a dopriať jej všetok komfort, na aký si len človek spomenie, píše portál Daily Mail. Neuvedomili si však, že robia osudovú chybu, ktorá bude neskôr Lucy stáť život.
Lucy bola pre manželov niečo ako vedecký projekt, v rámci ktorého stierali hranice medzi vplyvom výchovy a inštinktov – toho, čo mala Lucy vrodené. Krátko po tom, ako si ju Jane a Maurice priviedli domov, sa z Lucy stala obrovská senzácia. Písali o nej médiá a ľudia na ňu boli zvedaví. Chceli vedieť čo najviac o šimpanzovi, ktorý spí v posteli kráľovských rozmerov a na raňajky si dopraje šálku kávy a ovsené vločky s hrozienkami. Po večeroch sa Lucy obdivovala v zrkadle a občas si na dobrú noc sama pripravila gin s tonikom a s limetkou.
Temerlinovci ju obliekali do šiat, naučili ju servírovať čaj a listovať v časopisoch, sedieť pri stole a používať príbory. Maurice a Jane sa Lucy pokúsili zoznámiť so samcom vlastného druhu. Tá ho však odmietla, atraktívni (aj po sexuálnej stránke) pre ňu boli len ľudia.
Lucy sa dokázala dokonca aj dorozumievať. Roger Fouts, psychológ a odborník na primáty, podľa portálu New Scientist vytvoril špeciálny znakový jazyk. Lucy z neho zvládla viac ako 100 slov, vďaka ktorým dokázala dať najavo svoje potreby a vyjadriť emócie. Fouts veril, že vďaka znakovému jazyku má výchova šimpanzov v ľudských domácnostiach obrovský potenciál. Istý čas si šimpanzy skutočne mohli užívať nevídaný komfort. Zakaždým však prišlo obdobie, kedy svojim vychovávateľom, takpovediac prerástli cez hlavu. Neraz potom končili osamotené a utýrané v klietkach vo výskumných centrách.
Problém nastal, keď Lucy dosiahla pubertu
Ako píše portál New Scientist, niektoré primáty sú nesmierne podobné ľuďom. Je preto pomerne ľahké zabudnúť na to, kde končia hranice zvieraťa a začínajú hranice človeka. Veď v priebehu 20. storočia sa šimpanzy často využívali ako pokusné zvieratá, vďaka ktorým chceli vedci vydedukovať, ako sa s rozličnými situáciami vysporiada človek. Skúmalo sa napríklad, ako zvládne šimpanz, a teda človek, podmienky vo vesmíre, či ako sa dokáže dorozumievať bez hovorenej reči.
Zdá sa, že na hranice odlišujúce človeka od zvieraťa zabudli aj Temerlinovci. Napriek tomu, že Lucy vychovávali ako človeka, nešlo to podľa ich predstáv. Problémy nastali, keď samica šimpanza dosiahla obdobie puberty. Bola prisilná, ničila zariadenie domu a jej správanie bolo nepredvídateľné a nezvládnuteľné. Už to nebol miláčik, ktorého si mohla Jane kedykoľvek pritúliť. Temerlinovci ju preto zavreli na dvore do klietky a najali si 25-ročnú študentku Janis Carterovú. Zakázali jej akokoľvek s Lucy komunikovať. Jej úlohou bolo len vyčistiť klietku a šimpanza nakŕmiť, píše Hollywood Reporter.
Janis si však napriek zákazu vytvorila s Lucy hlboký vzťah, stali sa najlepšími priateľkami. Aj vďaka tomu len nedávno vznikol dokument s názvom Lucy, the Human Chimp. Temerlinovci však Lucy u seba už viac nechceli. Rozhodli sa preto, že ju vypustia do divočiny. Podľa portálu Daily Mail odcestovali do Gambie. Novým domovom sa pre vtedy 12-ročného šimpanza mala stať prírodná rezervácia Abuko.
Novému prostrediu sa prispôsobiť nedokázala
Janis bola z rozlúčky zdrvená a odlúčenie nezvládla. Videla, že Lucy v novom prostredí rýchlo chradne, výrazne schudla, jej telo napadli parazity a vypadávali jej chumáče chlpov. Pre šimpanza to bola jednoducho priveľká zmena, po popíjaní ginu a listovania v časopisoch sa zrazu ocitla v divočine, kde jej nikto neobliekal luxusné oblečenie, ani ju nikto pred spaním neprišiel pozakrývať prikrývkami. Bola dezorientovaná a deprimovaná. Janis sa preto rozhodla, že sa do Gambie presťahuje, aj keby mala pohodlný život vymeniť za život v jednoduchom domčeku na strome.
Lucy sa novému životu nedokázala prispôsobiť, vôbec neprejavovala potrebu skúmať svoje okolie a odmietla sa socializovať s ostatnými šimpanzmi v prírodnej rezervácii. Nechcela sa s nimi ani páriť (Lucy nikdy nesplodila potomstvo), jediné, čo chcela, bolo mať okolo seba ľudí. Janis sa kontakt s Lucy snažila obmedziť na minimum, aby ju tak prinútila hľadať si priateľov inde, ideálne medzi ostatnými primátmi. Avšak vzhľadom na to, že ju ľudia naučili vyjadrovať svoje pocity, samička šimpanza vedela dať jasne najavo, že jej bolo ublížené, trápi sa a cíti bolesť.
Nevedno, čo ju napokon zabilo
Janis musela od Lucy odísť v roku 1985 po tom, čo ju napadol rozzúrený šimpanzí samec. Vedela, že v rezervácii už viac nie je v bezpečí. O rok neskôr sa Janis vrátila, aby sa uistila, že je Lucy v poriadku. Zdalo sa, že sa jej napokon podarilo ako-tak prispôsobiť. Len o ďalší rok neskôr sa však našli už len kosti, Lucy v roku 1987 zomrela. Jane, ktorá pôvodne Lucy vychovávala, celý proces prispôsobovania sa sledovala z diaľky. V dokumente neskôr priznala, že zakaždým, keď zazvonil telefón, čakala zlé správy. Obávala sa, že „jej dcéra“ v divočine neprežije, píše LAD Bible.
Jane priznala, že to bola rana, ktorú znášala veľmi ťažko, napriek tomu, že práve ona s manželom Lucy do tejto situácie dostala. To, že samičku šimpanza vychovávala ako dieťa, trpko oľutovala, bolo však už príliš neskoro. Nie je jasné, čo Lucy zabilo, píše Smithsonian Magazine. Niektorí sa nazdávajú, že to mohli byť pytliaci, dôkazov je však málo, túto domnienku tak nie je možné potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Mohlo ju zabiť iné zviera, ale mohla sa aj utopiť či zomrieť na následky nejakého ochorenia, Lucy totiž často bývala chorľavá.
Samica šimpanza a jej osud sú dôkazom toho, že človek by sa nemal hrať na boha ani vtedy, ak má tie najlepšie úmysly. Aj keď si totiž Lucy dlho užívala luxus, aký nemá ani množstvo ľudí, práve takýto zásah človeka ju napokon zničil a stál ju život. Janis ostala v Gambii aj po Lucynej smrti.
Nahlásiť chybu v článku