Na Slovensku si na mnohých miestach môžeme dopriať luxus v podobe čistej a pitnej vody priamo z vodovodného kohútika. Aj tak ale mnohí siahajú po balenej vode, a to aj vtedy, ak majú možnosť piť tú z kohútika, ktorá je nepomerne lacnejšia a navyše, ako ukazuje nová štúdia, môže byť aj zdravšia.
Veľké množstvo nanoplastov
Ekologička Naixin Qianová z Kolumbijskej univerzity spolu s kolegami vyvinula novú zobrazovaciu metódu, pomocou ktorej dokázali identifikovať zloženia mikro- a nanočastíc nachádzajúcich sa vo vode, uvádza portál Science Alert. Zistili, že tieto častice vo vode sú nanoplasty, uvádza sa v štúdii publikovanej v časopise PNAS.
Qianová v tlačovej správe vysvetľuje, že síce ľudia vyvinuli metódu na detekciu nanočastíc, ale vlastne nevedeli, na čo sa pozerajú. Nová technika dokáže analyzovať aj jednotlivé fragmenty a tie odhalili, že v balených vodách v USA sa nachádza mimoriadne veľké množstvo nanoplastov.
Nanoplasty sú pritom častice menšie ako mikrometer. Vznikajú pri spracovaní plastov, ale taktiež pri degradácii väčších plastových výrobkov.
„Vzhľadom na schopnosť nanoplastických častíc prekročiť biologickú bariéru môžu hrať významnú úlohu z hľadiska toxicity,“ uvádza Qianová.
240-tisíc na liter
Vedecký tím použil lasery, ktoré nastavili tak, aby rezonovali so špecifickými molekulami. To im umožnilo identifikovať chemické zloženie jednotlivých nanočastíc. Otestovali tak množstvo značiek balených vôd v USA a až v 90 % vzoriek objavili nanoplasty, pričom v niektorých vzorkách ich bolo až 370-tisíc na liter. Priemerná hodnota bola 240-tisíc.
Zaujímavé bolo, že najbežnejším nanoplastom nebol PET, v ktorom je fľaša balená, ale polyamid. Je iróniou, že ten je súčasťou filtrov, ktoré sa používajú na čistenie balenej vody. Samozrejme, vo vzorkách boli prítomné aj nanočastice PET.
Nie je jasné, ako na ľudí tieto nano alebo aj mikroplasty pôsobia. Je zrejmé, že nie sú okamžite toxické, avšak hromadia sa v tkanivách a nájdené boli v mozgu či v placente. Obavy tak vyvoláva ich dlhodobé pôsobenie. Nanoplasty majú tiež nepríjemnú vlastnosť, že môžu byť niečo ako „dopravným prostriedkom“ pre baktérie či molekuly, ako sú spomaľovače horenia či ftaláty.
Qianová s kolegami dúfajú, že sa im podarí odhaliť interakcie medzi týmito časticami a biologickým tkanivom a prinesú tak informácie či riešenia tohto problému, ktorý sa týka veľkého množstva populácie.
Nahlásiť chybu v článku