Napriek tomu precestoval každý jeden kontinent a napísal viac ako 30 kníh. Je náročné niekoľkými slovami zhrnúť, kto vlastne tento človek je. Niekoľkokrát unikol smrti, raz za pomoci holých rúk a zmrznutých výkalov. A šťastena stála pri ňom zrejme aj vtedy, keď ako piaty človek na svete vyhral jackpot v súťaži Otázka za 64 000 dolárov.

Lorenz Peter Elfred Freuchen sa narodil v Dánku v roku 1886. Jeho otec bol obchodník, ktorý netúžil po ničom inom, len aby mal jeho syn skvelú budúcnosť. Aby teda Peter urobil otcovi radosť, nastúpil na univerzitu v Kodani, kde študoval medicínu. Onedlho však prišiel na to, že on a jeho otec sú ako oheň a voda. Otec túžil po pokoji a stabilite, Peter však nechcel byť zavretý v škole, túžil objavovať svet.

Odišiel zo školy a v roku 1906 podnikol svoju prvú výpravu do Grónska. Spolu s priateľom Knudom Rasmussenom sa plavili z Dánska na sever a keď už nebolo možné pokračovať ďalej loďou, pokračovali na psích záprahoch. Naučili sa obchodovať a loviť s Inuitmi mrože, veľryby a medvede a po nejakom čase ovládali aj ich reč. Peter sa tu cítil ako doma. Bol to statný muž a dokonca ulovil aj polárneho medveďa, z ktorého si vyrobil kožuch. Úctyhodný výkon, aj keď dnes by za to takú slávu nezožal.

V roku 1910 založil s Rasmussenom obchodnú križovatku a pomenoval ju Thule. Pomenovanie odvodil od „Ultima Thule“, čo znamenalo miesto za hranicami známeho sveta. Medzi rokmi 1912 až 1933 tu malo základňu mnoho expedícií. Čas medzi rokmi 1910 až 1924 strávil Peter cestovaním po Grónsku a objavovaním a zoznamoval prišelcov s kultúrou Inuitov.

V jednej zo svojich autobiografií Freuchen napísal, že sa počas expedície dostali do búrky. Chcel sa skryť pod sane ťahané psami, prepadol sa však pod snehovú prikrývku, ktorá sa čoskoro premenila na ľad. Nemal so sebou svoju zvyčajnú výbavu, bol teda nútený improvizovať. Vyslobodil sa za pomoci vlastných zmrznutých výkalov.

Keď sa vrátil do tábora zistil, že na nohách utrpel omrzliny a palce mu už odumierajú. Amputoval si ich bez anestézy a nahradil ich kolíkmi. Samozrejme, neostal dlho na jednom mieste a občas sa vracal do rodného mesta. Keď sa vrátil v roku 1920, prihlásil sa k skupine sociálnych demokratov a pravidelne prispieval do politického časopisu. Okrem toho bol editorom ďalšieho časopisu a napísal knihu, na základe ktorej bol natočený oskarový film s názvom Eskimo/Mala the Magnificient.

Počas druhej svetovej vojny sa Peter aktívne zapájal do politiky. Neznášal diskrimináciu a kedykoľvek niekto vyjadril antisemitistický názor, postavil sa pred neho vo svojej úctyhodnej výške a prehlásil, že je Žid. Okrem toho aktívne bojoval aj proti nacistickej okupácii v Dánsku. Bál sa ho dokonca aj Hitler, dal ho preto zajať a odsúdiť na smrť. Zatkli ho vo Francúzsku, podarilo sa mu však ujsť do Švédska.

Napriek tomu, že žil takýto dobrodružný život, trikrát sa usadil. Jeho prvá manželka, s ktorou sa oženil v roku 1911 bola Inuitka menom Mequpaluk a mal s ňou dve deti. Mequpaluk však o 10 rokov neskôr zomrela na vtáčiu chrípku. V roku 1924 sa Peter oženil druhýkrát a vzal si Dánku Magdalene Vang Lauridsen. Ich manželstvo vydržalo 20 rokov. V roku 1945 stretol svoju tretiu manželku, Dagmar Cohn. Dvojica ušla pred nacistami do New Yorku. Tam sa Peter Freuchen pripojil ku klubu bádateľov a jeho portrét tam visí dodnes.

Po zvyšok života žil relatívne pokojne a zomrel vo veku 71 rokov len tri dni po tom, čo dopísal svoju poslednú knihu. Jeho popol bol rozsypaný v Grónsku, kde celé jeho dobrodružstvo začalo.

Pozri aj: Neuveriteľné futuristické ilustrácie. Takto si Rusi predstavovali dnešný svet v roku 1960

all-that-is-interesting