„Toto ma Jule naučila: Keď máte na sebe bikiny, jediné, čo musíte urobiť, je prijať svoje telo a to, kým ste. Je v tom taký pocit slobody,“ dodala supermodelka. Pořízková tiež zhodnotila, ako sa prístup k magazínu plaviek vyvíjal. „Je to také zábavné, pretože zábery sú oveľa menej okaté,“ hovorí, keď listuje v kalendári Swimsuit Issue z roku 1986. „Sú oveľa menej sexuálne explicitné alebo čo to dnes je.“
„Ale práve tu sa dostávame k tomu, ako sa časy zmenili. Myslím, že sme sa ako spoločnosť vyvinuli,“ vysvetlila modelka a pokračovala: „Veci, ktoré boli pred 40 rokmi úplne normálne a prijateľné, už také nie sú.“
Supermodelka pokračovala rozprávaním o svojich osobných skúsenostiach na začiatku kariéry. „Keď som sa cítila objektivizovaná, bolo to preto, že som nemala možnosť ovplyvniť, ako ma zobrazujú. Teraz, keď sa ukážem v bikinách alebo bez nich, je to moja voľba,“ prezradila Pořízková.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ženské telo by sa malo oslavovať
Zároveň poukázala na to, ako dvojito sa dá vnímať nahota, pričom to nemusia byť hneď dve možnosti, ktoré sa vylučujú. „Pre mňa je to objektivizácia alebo oslava. Môže to byť oboje zároveň? Nevidím dôvod, prečo nie,“ povedala modelka.
„Naučili nás, že naše telo je cenné, ak je pekné. Takže ak vystavujete toto telo, ‘technicky“ sa objektivizujete. Ale zároveň sa aj oslavujete,“ pokračovala Pořízková. „Nám ženám, to bolo dané ako naša moc, a potom sme zahanbované za to, že ju používame. Ženy budú zahanbované za všetko, či nie?“ uzatvorila otázkou.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nahlásiť chybu v článku