Ak áno, máte šťastie. Niektorí ľudia totiž taký talent nemajú. Pozerajú na tvár človeka a vedia, že ju už niekde videli, nedokážu si k nej však priradiť meno. Na druhej strane, existuje malá skupinka tzv. superrozpoznávačov, ktorí poľahky vždy rozoznajú tvár, ale i hlas.

Máte aj vy takúto superschopnosť?

Schopnosť rozpoznávať tváre predstavuje širokú škálu. Kým niektorí ľudia nedokážu tváre rozoznávať vôbec (napríklad, ak trpia ochorením, tzv. prospagnóziou, nedokážu rozoznať ani tvár blízkeho človeka), iní zas majú v tomto smere nepopierateľný talent. Takíto superrozoznávači sú veľmi užitoční v niektorých povolaniach, napríklad v radoch polície, píše portál The Conversation.

To isté platí aj pri rozoznávaní hlasov. Ak niekto hlasy vôbec nedokáže rozoznávať, a to ani v prípade rodiny, pravdepodobne trpí tzv. phonagnóziou. Až doteraz sa však odborníci príliš nezaoberali opačnou stranou škály, a to schopnosťou veľmi dobre rozoznávať hlasy. Práve tejto otázke sa však venuje nová štúdia publikovaná v časopise Applied Cognitive Psychology.

Na overenie takýchto schopností vedci zvyčajne používajú dva testy. Prvý z nich, Cambridge face memory test, overuje schopnosť zapamätať si a rozoznať tváre. Druhý, Glasgow face matching test zas zisťuje, či človek dokáže určiť, či dve tváre na dvoch rôznych fotografiách patria tomu istému človeku alebo nie. To, že niekto uspeje v prvom teste, neznamená, že bude úspešný aj v tom druhom.

Schopnosť tvorí pestrú škálu

Odborníci vytvorili aj testy, ktoré pomáhajú určiť, do akej miery je niekto schopný zapamätať si a rozoznať rôzne hlasy. Podobne ako pri rozoznávaní tvárí, aj tu sa testuje, či človek dokáže zistiť, či hlas na dvoch hlasových nahrávkach patrí rovnakej osobe.

V rámci novej štúdie vytvorili odborníci štyri skupiny participantov. Ich úlohou bolo rozoznávať hlasy celebrít či priradiť k sebe hlasy, ktoré patria rovnakej osobe. Výsledky výskumu ukázali, že schopnosť rozoznávať hlasy naozaj tvorí podobnú škálu, ako schopnosť rozoznávať tváre a niektorým ľuďom sa darí výnimočne dobre. Doteraz sa v odbornej literatúre spomínali len dve kategórie, a to typickí ľudia a ľudia trpiaci phonagnóziou.

Avšak vzhľadom na to, že je táto „superschopnosť“ pre vedcov novinkou, je potrebné vykonať množstvo ďalších výskumov. Odborníkov napríklad zaujíma, aké mechanizmy v mozgu sa na schopnosti rozoznávať hlasy podieľajú a či schopnosť rozoznávať hlasy a schopnosť rozoznávať tváre navzájom nejako súvisia.

Pozri aj:

Reaguje váš mozog na osamelosť? Podľa vedcov to súvisí s múdrosťou