Aj keď na olympiádu do Pekingu necestoval ako istá jednotka, od nášho druhého zápasu bol výraznou oporou na ceste za ziskom vytúženej medaile. Brankár Patrik Rybár sa napokon stal hrdinom nášho úspechu, čo potvrdzuje aj jeho zaradenie do turnajového tímu hviezd All-star. 

Smerovalo naňho 148 striel, no puk za jeho chrbát prešiel len päťkrát. Američanom nedal v samostatných nájazdoch šancu a pri zápase o 3. miesto bol pilierom naších bronzových nádejí. Patrik Rybár, inak brankár Dynama Minsk v Kontinentálnej hokejovej lige, sa v rozhovore pre Interez rozrozprával nielen o dianí na olympijskom turnaji v Pekingu.

Hneď po zápase so Švédmi ste povedali, že radosť z toho úspechu neviete dať až tak najavo. Čo prežívate s odstupom času? Je tá radosť znásobená včerajšími oslavami s fanúšikmi v Bratislave?

Ja nie som nejaký emotívny, stále to beriem rovnako. S fanúšikmi to bolo úžasné, veľmi som si to užil. Tie oslavy boli úplne iné, ako keď sme oslavovali v olympijskej dedine s chalanmi — v Pekingu boli oslavy emotívne, pretože sme vedeli, že sa teraz dlhšie neuvidíme. Každý sa vracia späť do svojho klubu. Zažili sme pekné chvíle, verím, že sa stretneme a že sa nám ešte niekedy podarí spolu niečo získať.

Mali ste popri oslavách čas aj na stretnutie s rodinou či blízkymi?

Na to bol čas až po oslavách. Práve dnes (streda, pozn. red.) je ten deň, kedy som ešte potreboval vybaviť nejaké veci. Zajtra sa už totiž vraciam do Minsku. S rodinou som sa stretol, boli sme na spoločnej večeri, kamarátov však nestíham, je to také rýchle.

Turnaj ste začínali ako tretí brankár, do bránky ste sa dostali až v úvode druhej tretiny proti Švédom miesto Mateja Tomeka. Bavili ste sa s trénermi o naskočení do zápasu, alebo išlo o náhle rozhodnutie?

Asi išlo o náhle rozhodnutie počas zápasu. Keď tréneri rozhodujú o tom, kto bude chytať, tak neočakávajú, že by ten brankár mal byť vystriedaný v polovici zápasu alebo po nejakých góloch. Väčšinou sa očakáva, že mužstvo vyhrá, tréneri chcú spraviť najlepšiu zostavu a spraviť maximum pre víťazstvo. Až po prvej tretine mi povedali, že tam pôjdem aby som ten zápas dochytal.

S akým nastavením ste išli na turnaj, keď ste vedeli o tom, že budete vedený ako náhradný brankár? Verili ste, že sa dostanete do bránky?

Chytal som KHL a počítal som s tým, že budem chytať tak na polovicu s Konrádom. Že sa vystriedame po jednom zápase a tak sa uvidí. Tréneri sa ale rozhodli inak, ja som bol potom nastavený tak, že nemám čo stratiť.

Cítili ste vzhľadom na vašu neskoršiu pozíciu jednotky väčší tlak na svoj výkon?

Hovorí sa, že druhý brankár nemá čo stratiť. Necítil som žiaden tlak, možno počas prvej tretiny s Fínmi som cítil nervozitu, pretože sme prišli ďaleko a bola by škoda, aby sa teraz niečo pokazilo. Hlavu som mal celý turnaj nastavenú dobre a myslím, že sa to aj odzrkadlilo.

Vo včerajšom rozhovore pre RTVS povedal strieborný medailista z roku 2012, Ján Laco, že si z toho turnaja skoro nič nepamätá. Myslel to tak, že ak si zápas nepamätá, vie, že ho odohral na 100 %. Ako to máte v zápasoch vy?

Ja si pamätám všetko. Ako brankár stojím celý čas v bráne a mám výhľad na všetko. Môže sa stať, že sú zápasy, kedy je hráč viac vyčerpaný a tak si menej pamätá. Vzápätí, po zápase (so Švédskom, pozn. red.), som bol vyčerpaný aj ja. Pri rozhovoroch som niekedy už ani nevedel, čo rozprávam. (smiech)

Keď mi hovorili o nejakých zákrokoch, tak som musel chvíľu rozmýšľať, že o čom sa vlastne rozprávame. Teraz mám v pamäti všetky zápasy aj chvíle a dúfam, že to takto zostane, pretože sú to pekné spomienky.

Zápas s USA dospel až k samostatným nájazdom, kde ste vychytali všetkých 5 pokusov súpera. Tlak bol obrovský, na čo ste vtedy mysleli? Vedeli ste približne, čo na vás Američania vyskúšajú?

Hlavu som mal nastavenú tak, že ideme vyhrať. Že to proste treba vychytať a že to stojí na mne. Už celé predĺženie som tak bol nastavený. Súperi mali pár šancí, kedy mohli rozhodnúť, ale zachoval som chladnú hlavu. Hovoril som si, že to tam musím zavrieť. Keby nad tým brankár veľmi premýšľa a pripúšťa si negatívne scenáre, mohlo by sa to stať. Ale ja som si veril, dúfam, že to bolo aj vidieť.

Samozrejme, že som videl nejaké nájazdy Američanov, ale väčšinou som sa snažil čítať ich hru, že z akej strany na mňa pôjdu. Na základe svojich skúseností som čakal, čo asi spravia a vždy mi to vyšlo. Keď išli z pravej strany, už som čakal, že to bude chcieť dať medzi nohy a keď to spravil a nedal, tak u ďalšieho som myslel, že to bude ťahať cez mňa a aj sa tak stalo. Takže mi to vyšlo, horšie by bolo, keby je to naopak, že by hráč spravil niečo iné, ako si vy myslíte.

V čom bol pre vás zápas o bronzovú medailu proti Švédsku iný, než ten v skupinový na začiatku turnaja? Samozrejme okrem medailovej motivácie…

Iný bol v tom, že my sme mali za sebou vlnu zápasov, ktoré sme hrali veľmi, veľmi dobre. My Slováci hráme tak, že keď sa už dostaneme niekam ďalej, tak chceme niečo uhrať a nie sa vzdať. Naopak Švédi si išli na olympiádu pre zlato a po zápase s Ruskom boli sklamaní. Psychicky a mentálne to možno brali horšie. Naša veľká výhoda bola, že oni boli veľmi unavení. Rozprával som sa aj so Švédom, s ktorým hrám s Minsku a hral aj proti nám. Hrali s Rusmi veľmi ťažký zápas na predlženie aj nájazdy. Mali menej času na regeneráciu ako my.

Aké to bolo v olympijskej dedine?

Bolo to úplne niečo iné ako v Pjongčangu. Nebol covid a podobne, teraz platili všetky opatrenia, Číňania v oblekoch nám nakladali jedlo, ktoré tam bolo kto vie ako dlho balené vo fólii. Jedlo teda bolo určite horšej kvality. Po chvíli si ale každý našiel niečo, čo sa dalo jesť a čo doplnilo energiu, čo bolo najdôležitejšie.

Ale človek nejde na olympiádu na výlet, ide tam niečo uhrať. My sme sa snažili trénovať a byť pripravení na maximum. Ja som napríklad nebol ani na žiadnom inom športovom podujatí, len na tréningu a v olympijskej dedine, kde som spal a relaxoval.

Vzhľadom na vaše výkony ste sa dostali aj do All-Star tímu a novinári v Pekingu hovorili o záujme z NHL. Vy ste to už za morom skúšali, išli by ste do toho v prípade ideálnych podmienok znova? 

To je ťažká otázka a je to asi na dlhšie rozprávanie. Záleží na podmienkach. Je pravda, že nemám taký vek, ako keď som tam prišiel prvýkrát. Nad tým vôbec nerozmýšľam. Skôr sa sústredím na seba a na to, aby sme sezónu v Minsku dohrali úspešne, lebo máme proti sebe veľmi ťažkého súpera — Petrohrad.

Potom sa to bude riešiť. Na ďalšiu sezónu zmluvu ešte nemám, ale to budú riešiť agenti a ľudia, ktorých na to mám. Moja práca je chytať.

Ako plánujete tráviť najbližšie dni? Doprajete si zaslúžený oddych alebo máte namierené priamo do Minsku?

Zajtra letíme aj s Liborom Hudáčkom. 25. februára už musíme byť na tréningu. Termín odchodu sa nedal nijako posunúť. Chcú nás tam, aby sme boli spolu a pripravovali sa na Petrohrad, s ktorým máme prvý zápas už 3. marca. Potom sa uvidí, ako sa nám bude dariť a či sa podarí prejsť cez prvé kolo play-off.

Otvoriť galériu (7)

Pozri aj:

Naši bronzoví hokejisti sú už doma! Na letisku aj v Bratislave ich čakali davy fanúšikov…