Patrícia a Tomáš si zamilovali netradičný spôsob cestovania – krajiny spoznávajú na štyroch kolesách svojej dodávky alebo skôr „busíku“, ako svoje cestovateľské auto sami nazývajú. Zážitky a fotografie z ciest zdieľajú aj na svojom Instagrame @vanlife_slovakia. V rozhovore nám prezradili, ako vyzerali ich prvé dobrodružstvá, ako si svoj busík sami upravujú, ktoré krajiny precestovali a aj to, ako plánujú vychovávať ďalších malých cestovateľov.
Kto z vašej dvojice prišiel ako prvý s nápadom „poďme cestovať po Európe s dodávkou“? Bolo niečo, čo vás k tomu „nakoplo“? A prečo práve dodávka a nie radšej komfort v podobe lietadla a hotela?
Určite to bol náš prvý spoločný trip po Taliansku na Lade kombi z roku 1976 a obom nám bolo jasné, že v tom chceme pokračovať ďalej.
Na Lade sme okrem Talianska o rok neskôr spoznali aj Poľsko a zhodli sme sa, že väčšie auto by naše cestovanie posunulo o level vyššie. Tento starý kombík bol vybavený len nezávislým kúrením a rozkladacou posteľou. Rozloženiu postele však predchádzalo presúvanie všetkých vecí z kufra na predné sedačky, ráno pri skladaní postele zas naopak a už len tento každodenný rituál nás začal časom unavovať. Tiež neposkytoval dostatok miesta, pri zlom počasí sa v ňom dalo iba sedieť alebo ležať, nehovoriac o potrebe varenia a sprchovania, takže sme boli nútení často navštevovať kempy, čo nás však oberalo o pocit slobody.
Na Lade sme zažili kopec krásnych zážitkov, doteraz na ňu spomíname s úsmevmi na perách, chceli sme len, aby ste pochopili, prečo vlastne momentálne jazdíme busíkom. V ňom sme si vytvorili potrebný komfort, slúži ako domov na kolesách a vyhovuje nám viac ako cestovanie lietadlom s ruksakom na chrbte.
Aké auto bolo vaším prvým spoločníkom na cestách? Ako si spomínate na svoju vôbec prvú spoločnú dobrodružnú cestu? Bolo niečo, čo vás počas tejto prvej cesty prekvapilo a vôbec ste s tým vopred nerátali?
Spomínaná, stará Lada 2102, s ňou to všetko začalo.
Kúpili sme ju ako nepojazdnú za 300 €, predávajúci tvrdil, že ak ju spojazdníme, bude skvelým autom na ryby alebo krátke trasy. My sme vďaka nej spoznali celé Taliansko a Sicíliu, dokonca aj Poľsko a vždy nás šťastne doviezla až domov. Prvý trip sa niesol v miernom napätí, pred cestou sa nám všetci smiali, že nedôjdeme ani do Bratislavy, s pribúdajúcimi kilometrami si však auto postupne získavalo našu dôveru a celé dobrodružstvo sme si nakoniec naplno užili.
Najzábavnejším zážitkom bolo, ako nás hneď po prekročení talianskych hraníc zastavili policajti. Zostali sme v strese o koľko eur budeme po tomto stretnutí ľahší a či nás vôbec pustia ďalej vzhľadom na stav auta. Nakoniec nám oznámili, že sa s nami chceli len odfotiť, lebo také auto v Taliansku ešte nevideli.
V Toskánsku sa však prejavili prvé komplikácie, nastávala vôľa v riadení. Pribalili sme si na cestu kopec náhradných dielov, ako to však býva, práve tento nám chýbal. Cestovali sme ďalej, pričom sme sa snažili našu situáciu nejako vyriešiť. Kúpiť však niečo pre túto starú ruskú dámu v Taliansku sa nám začalo javiť ako nemožné. Nakoniec sme asi s Božou pomocou dorazili až do Kalábrie, kam nám kamarát zo Slovenska odoslal náhradné diely poštou a tým celý náš trip zachránil.
Podľa vášho Instagramu ste začali cestovať s dodávkou niekedy pre vyše štyrmi rokmi. Ktoré krajiny sa vám už podarilo za ten čas navštíviť? Máte nejaké miesta, na ktoré sa vždy radi vrátite? A naopak – existuje krajina, do ktorej by ste sa už nikdy viac nevrátili?
S naším ďalším cestovateľským autom, teda s VW T3, sme precestovali celú pevninskú časť Grécka a dva ostrovy – Zakynthos a Santorini, ďalšími navštívenými krajinami sú Francúzsko, Španielsko a Portugalsko. Naposledy sme brázdili Slovenskom a nestrácali údiv, v akej krásnej a rozmanitej krajine žijeme. Momentálne však píšeme zo Švajčiarska, kde obaja pracujeme a náš busík je tu s nami.
Počas cestovania sme navštívili veľa krásnych miest, nikdy nezabudneme na nádhernú pláž Porto Katsiki v gréckej Lefkáde, na teplé prírodné pramene v španielskom Santa Fee a Saladillo, na západy slnka z útesov portugalského Algarve alebo na drzé opice na Gibraltári, no preferujeme skôr spoznávanie nových miest ako vracanie sa na miesta, ktoré sme už navštívili. Neexistuje však miesto, kam by sme sa výlučne nechceli alebo mali obavy vrátiť.
Keď plánujete svoje ďalšie dobrodružné cesty, dávate viac prednosť výletom na hory a do prírody alebo preferujete teplo, oddych a more?
Máme to šťastie, že môžeme pracovať sezónne vo švajčiarskych Alpách, takže počas voľných dní si hory, turistiku a lyžovanie užívame tu. Medzi sezónami sme radi, keď môžeme sadnúť do dodávky a vyraziť za teplom a morom.
Čo zvyknete mať pri cestovaní presne naplánované a čo naopak nechávate na náhodu? Kto z vás dvoch je skôr ten plánovač a kto radšej necháva veci plynúť spontánne?
Úlohy máme presne rozdelené, teda naše povahy sa o to postarali samé. (Smiech) Patrícia – teoretik a plánovač, Tomáš – praktik a technik.
Keď sa rozhodneme pre konkrétnu destináciu, Patrícia sa pustí do čítania cestopisov, vyhľadáva rady a tipy od iných cestovateľov, čo je v danej oblasti zaujímavé, stojí za návštevu a vypracuje približný trip. Ak sa nám však niekde veľmi páči a máme dostatok času, zostávame na danom mieste aj niekoľko dní. Trip cestou upravujeme, niektoré miesta vynechávame, napr. kvôli nepriaznivému počasiu, alebo naopak pridávame nové miesta. Počas cestovania stretávame množstvo iných cestovateľov a dostávame od nich odporúčania na zaujímavosti v okolí, o ktorých sa na internete nedočítate a práve tie nám prinášajú najkrajšie zážitky.
Pri cestovaní sa teda viac riadime srdcom ako vopred naplánovaným programom.
Vyraziť na cesty s dodávkou vo dvojici môže znieť romanticky. Na druhej strane, niekoľko dní či týždňov ste neustále spolu, v celkom malom priestore. Neprichádza občas „ponorka“?
Túto otázku dostávame veľmi často. K cestovaniu patria okrem krásnych zážitkov a idylických momentov občas aj nepríjemnosti, no ak máte vedľa seba človeka, s ktorým nájdete riešenia aj v tých horších situáciách, nazývame to skôr oporou, nie ponorkou.
Dodávku, s ktorou cestujete, ste si určite museli do istej miery aj upraviť a prispôsobiť. V čom takáto úprava dodávky na cesty po Európe spočíva? Pomáhal vám niekto s úpravami alebo ste to zvládli svojpomocne?
Táto otázka je veľmi trefná, pretože busíka sme upravili, upravujeme a určite aj upravovať budeme. (Smiech) Pri každom tripe zistíme, čo by bolo vylepšiť alebo zaobstarať. Busík však prešiel veľkými zmenami.
Na začiatku bolo nutné vyriešiť jeho technický stav, následne sme sa pustili do obytnej časti. Namontovali sme posteľ, zapojili nezávislé kúrenie a chladničku, nasledovala výroba interiérových skriniek, montáž malej kuchynky s umývadlom a plynovým varičom, zvonku sme pripevnili markízu a solárnu sprchu. Po montáži kuchynky sme však zhodnotili, že by bolo pohodlnejšie pri nej stáť, preto sme do strechy vypílili veľkú dieru a na auto osadili vysokú strechu.
Najbližšie nasleduje montáž solárneho panela, nádrží na pitnú a odpadovú vodu a výroba bojlera na ohrev vody. Všetky úpravy sa snažíme zvládať svojpomocne, občas priložia pomocnú ruku k dielu kamaráti alebo tatko.
Aké sú vaše najbližšie cestovateľské plány a sny? Prekazila vám aktuálna situácia s pandémiou nejakú cestu, ktorú ste mali naplánovanú už dlhšie? Máte aj nejaké vysnívané auto, ktorým by ste raz chceli cestovať po svete?
Snov máme veľa, horšie je ich skĺbiť s realitou. Plánovali sme navštíviť Kanárske ostrovy, nebyť pandémie, určite by sme boli bohatší o nové cestovateľské zážitky.
Obdobie karantény a obmedzení sme však využívali produktívne, pracovali sme na ďalších vylepšeniach nášho busíka, a tak z neho postupne vzniká auto našich snov. Plánujeme však rodinu, chceli by sme vychovávať malých cestovateľov a spolu s nimi ďalej spoznávať svet, takže raz nám možno bude aj náš busík primalý a budeme si musieť zvoliť iné auto, momentálne nám však úplne vyhovuje a nevieme sa dočkať, kedy s ním opäť zaparkujeme niekde na útese pri západe slnka.
Môže byť cestovanie dodávkou, konkrétne možno nocovanie v dodávke, do istej miery aj nebezpečné? Vedeli by ste povedať, na čo si napríklad treba dávať pozor? Zažili ste vy konkrétne nejaký nepríjemný zážitok počas svojich ciest?
Cestovanie v obytnej dodávke je do istej miery nebezpečné. Keďže v aute na cestách v podstate žijete, máte v ňom veľa vecí, či sa to týka osobných vecí, ku ktorým máte citovú väzbu alebo ide o elektroniku či hotovosť. To si uvedomujú aj špekulanti a zlodeji. Nejde len o nocovanie, ale aj parkovanie za bieleho dňa na pláži alebo na parkovisku pri nejakej turistickej atrakcii.
Nám osobne sa stalo, že nás vykradli na frekventovanom parkovisku v Sintre v Portugalsku. Všetko v aute sme mali porozhadzované, zlodej viditeľne hľadal cenné veci, zmizol nám len notebook a mobil. Doklady, peniaze a zvyšnú elektroniku sme mali vtedy našťastie so sebou. Páchateľovi sa podarilo otvoriť posuvné okno, strčil do auta ruku a zvnútra si odistil dvere, takže na aute sme nemali ani nič rozbité. Napriek tejto nepríjemnej skúsenosti sme z celej situácie vyšli v podstate dobre, neutrpeli sme vysokú finančnú ujmu, auto sme nemali nijako poškodené a obaja sme boli fyzicky v poriadku.
Počuli sme však aj o cestovateľoch, ktorým k ich zaparkovanej dodávke zaparkovala druhá dodávka, zlodeji prehádzali všetky ich veci do svojho auta a odišli. Cestovatelia si tak našli rozbitú, prázdnu dodávku. Alebo iný prípad krádeže sa stal práve pri nocovaní, keď zlodeji cez pootvorené strešné okno napustili dodávku uspávacím plynom, auto celé prehľadali a majitelia dodávky sa na obed zobudili vo vykradnutom aute. Takže každopádne treba byť obozretný a nič podozrivé nepodceňovať.
Cestovanie je však o užívaní si prítomného okamihu, spoznávaní nových miest, kultúr a ľudí a na pozitívnom nastavení mysle, nič zlé si netreba privolávať, ale…
Na záver, máte nejaké rady pre dobrodruhov, ktorí by si chceli podobný zážitok vyskúšať po prvýkrát?
Naša rada znie: Choďte do toho, čím skôr, tým lepšie! Netreba mať strach, treba mať dostatok času, odhodlanie a túžbu plniť si sny. Prvým tripom to všetko len začne. Budeme veľmi radi, ak sa s vami stretneme niekde na potulkách svetom.
Nahlásiť chybu v článku