Známy pod akronymom FAST sa stal svojho času veľkou senzáciou, no keďže v tom čase bolo jediné, čo mohol ponúknuť jeho vzhľad, rýchlo sa naň zabudlo. No teraz sa opäť vracia do povedomia, pretože projekt za 180 miliónov dolárov (152,41 miliónov eur) učinil svoj prvý objav. Rádioteleskop o rozmere tridsiatich futbalových ihrísk dostal prezývku Božie oko. A zrejme je to veľmi dobre vidiace oko, pretože podľa China Daily, teleskop zaznamenal desiatky nových pulzarov.

Pulzary sú neutrónové hviezdy, ktoré sa otáčajú neuveriteľnou rýchlosťou. Takáto hviezda dokončí svoju rotáciu v priebehu sekundy. A práve vďaka tomu sú zdrojom veľké množstva radiácie. „Je to naozaj skvelé, že sme dosiahli takéto výsledky v priebehu roka,“ povedal Peng Bo, zástupca riaditeľa FAST, pre China Daily. Jeden z pulzarov s názvom J1859-0 je vzdialený 16 tisíc svetelných rokov a rotuje každých 1,83 sekundy. Druhý s názvom J1931-01 je vzdialený 4 100 svetelných rokov a rotuje každých 0,59 sekundy.

FAST je najväčší rádioteleskop na svete, ktorý dosahuje šírku 500 metrov, a tak ľahko schová aj známu hvezdáreň Arecibo v Portoriku. Nachádza sa v obrovskom krasovom pohorí na juhozápade Číny v provincii Guizhou. Teleskop sa v súčasnosti využíva študovanie vzniku a pôvodu vesmíru. Za jeho krátke pôsobenie sa mu podarilo zachytiť niekoľko dôležitých signálov. Ide o prvý čínsky rádioteleskop, ktorý dokáže rozpoznať pulzary a prvý teleskop na svete, ktorý by mohol zachytiť pulzar mimo našej galaxie.

Aktuálne vieme o 2 700 pulzaroch na Mliečnej ceste, prvý z nich bol objavený v roku 1967. Očakáva sa, že FAST toto číslo zdvojnásobí. Nezaobišiel sa však bez kritiky. Keď bol dokončený, tisíce ľudí sa museli presťahovať z tejto oblasti, aby mohol byť uvedený do prevádzky. V auguste niekoľko zdrojov tvrdilo, že úrady majú problém zohnať expertov, ktorí by sa o toto zariadenie starali.

Objavy, ktoré FAST urobil, by mohli veľmi pomôcť pri ďalšom prieskume našej galaxie. Teleskop by mal tiež svoje využitie uplatniť v oblasti zachytávanie signálov mimozemských civilizácii. To, či sa mu to podarí, je však veľmi otázne a nepravdepodobné.

Pozri aj: Čínska vesmírna stanica sa nekontrolovateľne rúti na Zem. Vedci sa teraz snažia vypočítať, kedy a kam dopadne

iflscience.com