Diplomatom je v praxi človek, ktorý je poverený štátom alebo medzivládnou organizáciou na vykonávanie určitej činnosti medzi dvoma alebo viacerými štátmi. V histórii tejto pracovnej sféry však existuje množstvo zločinov, ktorých sa dané osoby dopustili vďaka svojej diplomatickej právomoci.
História diplomacie a diplomatov ako takých siaha až do staroveku, kedy boli konkrétne osoby poverované úlohami poslov či vyjednávačov s druhou stranou. Časom sa táto pozícia vyvinula, no čo sa nezmenilo, je ich výsostná pozícia. Diplomati, respektíve členovia diplomatického personálu, sú v medzinárodnom spoločenstve vysoko uznávanými ľuďmi, ktorým vzhľadom k pozícii prislúchajú aj isté výsady a imunity.
Imunita voči policajnej kontrole, žiadne prezeranie prepravovaného tovaru či pokuty za parkovanie. Tomu všetkému sa môžu niektorí členovia diplomatického zboru vyhnúť len vďaka prideleným výsadám a imunitám.
Korektnosť a fungovanie týchto výsad a imunít reguluje Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (VDDS) z roku 1961, ktorý sa na konferencii OSN dostal do platnosti 24.4. 1964. Viedenský dohovor v preambule stanovuje, že účelom výsad a imunít nie je prospech jednotlivca, ale zabezpečenie účinného výkonu funkcií. Tento kľúčový dokument je v celom znení dostupný aj na webe OSN. Príčinou môže byť veľký počet nositeľov výsad a imunít, keďže sa vzťahujú nielen na diplomatických zástupcov, ale aj na personál diplomatickej misie či na ich rodinných príslušníkov.
Ruský diplomat spôsobil jazdou pod vplyvom alkoholu smrť ženy
Písal sa rok 2001 a zástupca ruského veľvyslanca sa vracal z rybačky na zamrznutom jazere v Ottawe. Podgurážený alkoholom však nezvládol riadenie a pri havárii usmrtil právničku Catherine McLeanovú, pričom jej blízku priateľku vážne poranil. Ako v takýchto prípadoch však býva zvykom, dotknutí členovia diplomatického zboru sa okamžite ohradia svojou imunitou a riešenie prípadu sa posunie z miestnej jurisdikcie späť do vysielajúceho štátu. Rovnako to bolo aj v prípade Andreia Knyazeva.
Ako sa k prípadu vracia BBC, Knyazev, v tej dobe tretí najvyšší diplomatický vyslanec Ruska v Kanade, nemohol byť za svoj čin potrestaný v prijímajúcom štáte, keďže Rusko odmietlo kanadskú požiadavku na zbavenie výsad a imunít. Po návrate domov sa Knyazev spoliehal na dohodu s diplomatickým úradom, no napokon obdržal 5-ročný trest odňatia slobody a následne trojročný zákaz vedenia motorového vozidla.
Sudánsky diplomat bol obvinený zo sexuálneho obťažovania
Medzi všetkými prehreškami diplomatov a členov diplomatickej misie sa objavujú aj obvinenia z obťažovania. Takýmto prípadom sa stala aj fraška sudánskeho diplomata v New Yorku. Mohammad Abdalla Ali, v tom čase člen sudánskej misie pri OSN, bol v roku 2017 zadržaný policajným oddelením v New Yorku za podozrenie zo sexuálneho obťažovania.
Abdalla Ali sa dostal do problémov po výpovedi 38-ročnej ženy, ktorá ho udala po incidente v metre. Ako uvádza Daily Mail, na základe slov obete, 49-ročný diplomat sa vo vagóne zozadu obtrel rozkrokom o ženu, na základe čoho bol neskôr odvezený na policajnú stanicu. Vedenie tohto oddielu ho však takmer okamžite muselo prepustiť, keďže Ali sa preukázal diplomatickými dokladmi. Na základe článku 29 Viedenského dohovoru je totiž nemožné zadržať alebo obmedzovať slobodu diplomatickej osoby.
Ďalšie články a dodatky dohovoru však dokazujú, že vysielajúci štát môže zrušiť danému diplomatovi výsady a umožniť stíhanie v prijímajúcom štáte, no väčšinou sa proces presunie späť do domovskej krajiny. Prijímajúca krajina má taktiež právo ukončiť diplomatický styk s konkrétnym diplomatom a vyhlásiť ho za Persona non grata, teda za nežiadúcu osobu.
Rasová diskriminácia a diskriminácia žien v Africkej únii
V máji 2018 anonymný zdroj zverejnil interné informácie, ktoré podnietili predsedu Africkej únie (AÚ) začať vyšetrovanie vo veci zneužívania právomocí. Jedným z dôverných dokumentov, ktoré unikli, bolo memorandum adresované predsedovi AÚ, ktoré schválilo 37 žien.
Zistilo sa, že ženám boli odopreté povýšenia, bolo im bránené vo výkone vedúcich funkcií, zatiaľ čo páchatelia takejto diskriminácie sú aj vďaka svojim diplomatickým imunitám a výsadám nedotknuteľní a tiež nekontrolovaní.
Podľa zdroja od Angela Mudukuti, vedúci tohto oddelenia, komisár Smaïl Chergui, bol okrem diskriminácie a znevažovania ženského pohlavia obvinený aj z rodinkárstva. K tomu sa pridala rodová zaujatosť a zneužívanie úradu, vrátane zasahovania do výberových konaní, v ktorom preferoval svojich blízkych priateľov mužského pohlavia, alebo mladé ženy.
Konečné vyšetrovanie AÚ odhalilo škandál, ktorého koreňom bolo uprednostňovanie mladých žien. Išlo o stážistky, dobrovoľníčky aj zamestnankyne pracujúce na dohodu. Tým boli ponúkané pracovné miesta alebo ďalšie kariérne príležitosti výmenou za sexuálne služby. Dnes 65-ročný diplomat odmietol spájanie s podobnými praktikami a postupom času sa toto jeho vyčíňanie akoby prepadlo pod zem.
Rodina tajomníčky ukrajinskej ambasády v Bratislave pašovala cigarety
Aj keď sa tento problém nestal konkrétne na území Slovenska, hlavnú rolu v nej mala naša diplomatická spolupráca s Ukrajinou. V máji 2016 totiž na ukrajinskej strane hranice s Maďarskom zastavili dodávku, ktorá niesla označenie diplomatickej misie Ukrajiny v Bratislave.
O incidente v tej dobe informoval ukrajinský portál Európska pravda, ktorého preklad a ďalšie informácie riešil aj Denník N. Dodávku, v ktorej kontrola objavila až 60-tisíc krabičiek cigariet pripravených na ilegálny presun cez hranice, šoféroval manžel prvej tajomníčky ukrajinskej ambasády na Slovensku, Sergej Liščišin.
Posádka dodávky najprv, prirodzene, odmietala akúkoľvek kontrolu či zdržanie s tvrdením, že ide o diplomatický transport. „Podľa článku 27 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch nesmie byť batožina ani balíky s diplomatickým označením kontrolovaná. Výnimkou môže byť prípad, keď sa príslušným kontrolórom niečo naozaj nepozdáva,“ uvádza dohovor. A toto bol tiež ten prípad.
Sergeja Liščišina, manžela Oksany, pred kontrolou neubránili ani vyhrážky tamojším colníkom. Oprávnenie na kontrolu napokon vydalo až ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Keďže išlo o ukrajinskú vec mimo nášho územia, naša diplomacia nezaujala žiadne stanovisko.
Diplomati zo Zimbabwe týrali deti
Aj keď všetky doteraz spomenuté činy sú výrazne mimo zákon a neprípustné, diplomatickí vyslanci zo Zimbabwe posunuli latku „o čosi vyššie“. S touto juhoafrickou krajinou sa totiž v rozmedzí 11 rokov spájajú až dva otrasné prípady ubližovania a týrania detí.
V hlavnej role švagor diktátora Mugabeho
O jedenásť rokov neskôr sa podobná ohavnosť zopakovala. V jej hlavnej úlohe bol diplomatický vyslanec Zimbabwe v Kanade, Reward Marufu. Švagor Roberta Mugabeho, teda bývalého prezidenta a diktátora Zimbabwe, bol obvinený z fyzického i sexuálneho zneužívania vlastnej dcéry. Prišlo sa na to na jeseň roku 1999, kedy policajná jednotka špecializovaná na zločiny detského týrania v Ottawe zasiahla po anonymnom telefonáte.
Meno dievčaťa nebolo pre jej ochranu uvedené a ako dodáva zdroj správy IOL, jediný trest pre Marufu bolo ukončenie misie a návrat do Zimbabwe. Necelý rok po incidente si Marufu usporiadal v Harare, hlavnom meste Zimbabwe, verejnú svadbu, ktorá mala byť jednou z najdrahších v histórii krajiny.
Veľvyslanec Barbadosu v USA tvrdil, že aj jeho pes má imunitu
Za týmto prípadom sa treba vrátiť až do roku 1975, no to nič nemení na tom, že aj napriek svojej dlhovekosti dodnes patrí medzi najabsurdnejšie, aké vôbec diplomatický svet zažil. Hlavnou postavou tohto prípadu bol Waldo Emerson Waldron-Ramsey, alebo teda skôr jeho nemecký ovčiak. Waldo Emerson sa narodil ešte v roku 1930 na Barbadose, no študentské obdobie strávil v Európe. Študoval v Londýne aj v Haagu, čo z neho spravilo kvalifikovaného diplomata a právnika.
V rokoch 1962-1974 pôsobil ako delegát pri OSN v New Yorku, čo sa spája aj s jeho bizarným prípadom porušovania diplomatických výsad a imunít. Ako uvádza v reportáži NY Times, Waldron-Ramsey čelil po roku 1970 na danej misii viacerým obvineniam. Všetky sa však týkali jeho psa, ktorý mal za obdobie štyroch rokov pohrýzť 7 až 8 ľudí.
Asi 7-tisíc obyvateľov na čele so starostom mestečka Pelham blízko New Yorku začalo hlásať, že pes barbadoského diplomata by mal byť zastrelený v rámci verejnej bezpečnosti a ochrany. Skúsený štátnik a právnik sa však na prípad ohradil po svojom.
Waldron-Ramsey v jednom liste zdôraznil, že akýkoľvek zásah voči jeho psovi môže mať pokojne aj medzinárodné následky. Z pohľadu výsad a imunít tak nepriamo zneužil 37. článok Viedenského dohovoru, ktorý hovorí o výsadách a imunitách pre členov rodiny daného diplomata. Inými slovami, Waldron-Ramsey preniesol diplomatickú imunitu na svojho psa, ktorý sa tým vyhol odstrelu.
Nahlásiť chybu v článku