Od počiatku katolicizmu bol hlavou cirkvi vždy pápež. Ten predstavuje inštanciu najbližšiu k tomu, čo ľudia považujú za božstvo. Od čias, keď Ježiš Kristus vyhlásil za pápeža svojho učeníka Petra, všetkých 266 pápežov boli muži. Legenda však hovorí, že jednej žene sa predsa len podarilo prepracovať na čelo cirkvi.

Po stáročia, nielen katolíci, ale aj konšpirátori verili, že pápež Ján VIII bol v skutočnosti ženou menom Jana. Na čele cirkvi mala byť v 9. storočí. Prvá zmienka o nej sa objavila však až v 13. storočí a veľmi rýchlo sa rozšírila po celej Európe. Najviac akceptovaná verzia legendy tvrdí, že Jana sa prezliekala za muža, aby mohla navštevovať svojho milenca v cirkvi, to však vzbudilo jej záujem o štúdium náboženstva.

Celkom sa vzdelávaniu v tejto oblasti oddala a čoskoro bola známa ako vzdelaný muž. Pomaly postupovala po priečkach cirkevnej hierarchie až bola jedného dňa zvolená za pápeža. Fakt, že pápež je v skutočnosti ženou, bol odhalený až v čase, keď Jana otehotnela a porodila počas procesie. Údajne čoskoro po pôrode umrela. Niektoré zdroje tvrdia, že išlo o vraždu, iné, že zomrela na komplikácie súvisiace s pôrodom.

Neskôr sa hovorilo, že Boh potrestal ľudí za to, že dovolili žene vstúpiť do úradu pápeža. V diele Chronica de le Vite de Pontefici et Imperadori Romani boli opísané hrôzy, ktoré ľudia zažili po tom, čo sa odhalilo, že pápež bol v skutočnosti ženou: „…v Brescii pršala krv tri dni a noci. Vo Francúzsku sa objavili obrovské saranče, ktoré mali šesť krídel a veľmi silné zuby. Zázračne prelietali vzduchom a utopili sa v Britskom mori. Vlny mora však ich telá odmietli, vzduch bol znečistený a tak zomrelo množstvo ľudí.“

Bartolomeo Platina, prefekt Vatikánskej knižnice venoval na žiadosť pápeža Sixtusa IV. časť knihy popisu toho, ako sa Joan podarilo prepracovať do pozície pápeža. Tvrdí, že po smrti pápeža Leva IV bola Jana zvolená jednohlasným súhlasom počas Konkláve. V diele popísal aj Janinu smrť. Dve ďalšie storočia sa postava Jana objavovala v umení aj v literatúre v súvislosti s legendou. Nespočetné množstvo autorov sa pokúšalo dokázať jej existenciu, publikovali o nej články a knihy. Vytvorili dokonca aj historickú časovú os, ktorá mala teóriu podporiť.

V katedrále Duomo di Siena bola dokonca vystavená aj jej busta spolu s bustami ostatných pápežov. V roku 1601 však vyhlásil pápež Clement VIII legendu za nepravdivú a bustu dal nahradiť bustou pápeža Zachariáša. Cirkev oficiálne poprela existenciu Jany a možnosť, že by žena bola zvolená za pápeža. Historici tvrdia, že žena, ktorá porodila počas procesie nebola Jana, ale neter pápeža Urbana VIII.

Okrem toho, údajne nesedí ani časová os, pretože keby bola Jana pápežom, pravdepodobne by to bolo medzi rokmi 1086 a 1108, nie v 13. storočí. V tom čase okupoval Vatikán Henrich IV a na trón si nárokoval nejeden človek, nie je preto ťažké predstaviť si, že by tak urobila aj žena.

Napriek tomu, že cirkev existenciu Jany popiera, mnoho ľudí dodnes verí, že skutočne bola pápežom. V Ríme je dokonca vystavená socha s názvom Joanna With A Papal Crown a mnohí veria, že je to práve Jana, ktorá sa stala pápežom.

Pozri aj: Keď uvidíte, ako sa menili hranice Slovenska počas histórie, už nikdy sa naň nebudete pozerať rovnako

all-that-is-interesting