Zábery z kenského regiónu Narok z marca tohto roku pripomínali scény z kvalitného holywoodskeho trháku. Krajina sa trhá, zem sa triešti, hlboká priepasť ako hlboká jazva rozdelila dediny, zbúrala domovy, zničila cesty. Čierny kontinent sa mení, rýchlejšie a viditeľnejšie, ako sme si mysleli. A následky budú obrovské.

Fotografie a video záznamy z Keni, ktoré poukazujú na miestami až 15 metrov hlbokú a 20 metrov širokú priepasť, ktorá rozdelila región Narok v priebehu dvoch týždňov, pripomínajú špeciálne efekty vytvorené štúdiami v Hollywoode. Celá situácia je však mrazivo reálna a ľuďom z regiónu sa skutočne pod nohami „otvorila Zem“. Z bezpečnostných dôvodov boli evakuované celé rodiny a ľudia hovoria aj o tom, ako im priepasť doslova rozdelila ich domovy na polovicu. Východná Afrika sa rozpadá a za všetko môže príroda. Svet o tom vie, no všetko sa deje akosi rýchlejšie a intenzívnejšie ako sme čakali. Príroda človeka opäť raz prekvapila nepripraveného.

Za všetko totiž môže pohyb litosferických dosiek, ktoré tvoria povrch našej planéty. Teória platňovej tektoniky, ktorá popisuje pohyb litosferických dosiek na našej Zemi patrí medzi najvýznamnejšie vedecké objavy 20. storočia. Nejde pritom len o objav vo svete geológie a geografie. Teória platňovej tektoniky otvorila dvere novým objavom v oboroch ako chémia, fyzika, či biológia. Objasnenie základných pohybov litosferických dosiek po astenosfére navyše pomohlo k pochopeniu prírodných procesov, ktoré od nepamäti ohrozovali nielen človeka a jeho aktivity, ale i celé ekosystémy. Zemetrasenia, sopečná činnosť no i vznik hlbokých a nepriechodných priepastí (ako tá, ktorá sa objavila v Keni), to všetko možno vďaka platňovej tektonike predvídať.

O postupnom rozdeľovaní Afriky ľudstvo vie už  dlhší čas. Africký kontinent sa skladá z dvoch hlavných litosferických dosiek a to Nubijská a Somálska. Práve oblasť východnej Afriky leží na platni somálskej, ktorá sa od zvyšku kontinentu postupne vzďaľuje. Tento pohyb je síce pomalý, no nezastaviteľný a pre celistvosť kontinentu deštrukčný. Jasným dôkazom tohto pohybu je Východoafrická priekopová prepadlina (alebo aj Východoafrický rift), o ktorej sme sa všetci na hodinách geografie už učili. I aktuálna situácia v Keni je dôsledkom vzďaľovania sa Somálskej dosky od zvyšku Afriky. Rift Suswa, ktorý predelil kenský región Narok je však len začiatkom.

Podľa odhadov geológov potrvá 10 miliónov rokov, kým sa Somálsko, časť Etiópie, Keni a Tanzánie odtrhne od zvyšku Afriky a vytvoria tak celkom nový kontinent. Ak sa pozrieme ešte ďalej do budúcnosti, z odhadov vedcov zistíme, že to však nebude natrvalo. Východná Afrika sa totiž k čiernemu kontinentu opäť pripojí. Podľa modelu geológa Christophera Scotesea sa totiž celá planéta o 250 miliónov rokov opäť zjednotí a vytvorí superkontinent Pange Ultima.

Pred 200 miliónmi rokov bol na našej planéte jediný kontinent – Pangea. V dôsledku pohybov litosferických platní sa superkontinent postupne roztrhal do dnešnej podoby. Podľa modelov geológov však superkontinent vznikne na Zemi znovu a všetky kontinenty sa opäť vzájomne spoja. Tento zatiaľ hypotetický kontinent sa nazýva Pange Ultima (alebo i Pangea Proxima).

Do 50 miliónov rokov by malo Stredozemné more celkom zaniknúť. Afrika (bez východnej časti, ktorá sa odtrhne o oveľa skôr) sa spojí s Euráziou, Červené more i Sinajský polostrov viac nebudú existovať. Na východe sa zas s Euráziou stretne Austrália a pridá sa i časť Antarktídy. Nie však nadlho.

Posúvať smerom k Európe sa bude i Amerika (Severná aj Južná). Patagónia sa nakoniec spojí s Malajziou (oblúkom) a z Indického oceánu sa tak stane maximálne Indické more (alebo skôr jazero). Našu planétu bude tvoriť jediný superkontinent, jediný oceán a jediný obrovský ostrov, ktorý by mal opätovným odtrhnutím Austrálie a Antarktídy. To či je teória o superkontinente Pange Ultima skutočne pravdivá, sa však my nikdy nedozvieme.