Keď vedci v roku 1985 objavili a potvrdili existenciu ozónovej diery, ktorá sa každú jar formovala v atmosfére vysoko nad Antarktídou, svet začal urýchlene konať. Už o dva roky všetky štáty OSN podpísali v Montreali dohodu o zákaze používania chemikálií, ktoré preukázateľne ozónovú vrstvu narúšali. Či to pomôže, vtedy nikto nevedel. Dnes sa ukazuje, že áno.
Keď v roku 1987 všetky štáty OSN spoločne podpísali dohodu o zákaze používania chlórofluorovaných uhľovodíkov, známych ako CFC, verili, že sa im podarí zastaviť alebo aspoň spomaliť katastrofu, ktorú svet vytvoril. Dva roky predtým totiž vedci prišli na to, že agresívne chemické látky oslabujú pre život nenahraditeľnú vrstvu ozónu, čo vedie k pravidelnému vytváraniu ozónovej diery vysoko nad Antarktídou. Na prelome tisícročí výskumy ukázali, že misia bola aspoň z časti úspešná. Najnovší výskum Univerzity v Colorade ukazuje, že úspech je omnoho väčší ako sa doposiaľ predpokladalo.
Zmeny počasia v Amerike, Afrike aj v Austrálii
Chlórofluorované uhľovodíky totiž nespôsobovali len narušenie ozónovej vrstvy, ale menili aj cirkuláciu atmosféry na južnej pologuli. Ochladenie vzduchu v dôsledku stenčenia vrstvy ozónu viedlo k zmenám v prúdení vzduchu na južnej pologuli. Za následok to malo presun a rozšírenie oblastí sucha a zmeny v počasí v Južnej Amerike, Afrike aj v Austrálii. Kým postupné uzdravovanie vrstvy ozónu výskumy ukázali už pred dvoma desaťročiami, doposiaľ sa nevedelo, či zmeny v cirkulácii atmosféry ostanú aj desaťročia po podpísaní Montrealského protokolu nemenné.
Vedci z Univerzity v Colorade však vo svojej najnovšej štúdii zverejnenej v časopise Nature ukazujú, že podpísanie Montrealského protokolu dokázalo zastaviť, možno dokonca až zvrátiť, zmeny v atmosferických procesoch na južnej pologuli. Analýzou obrovského množstva údajov a následnými počítačovými simuláciami ukázali, že pozitívne zmeny, ktoré nastali vylúčením látok CFC, nemožno vysvetliť prirodzenými veternými procesmi. S pomocou modelov vylúčili aj vplyv skleníkových plynov. Ako jediná príčina pozitívnych zmien v atmosferickom prúdení tak nakoniec ostala uzdravujúca sa ozónová vrstva.
„Výzvou výskumu bolo dokázať našu hypotézu o tom, že regenerácia ozónu skutočne riadi zmeny v atmosferickom obehu a nejde len o nespojiteľnú náhodu,“ hovorí vedúca výskumného tímu Antara Banerjee. „Táto štúdia teraz prispieva k rastúcemu množstvu dôkazov, ktoré ukazujú na mimoriadnu účinnosť Montrealského protokolu,“ dodáva hlavná autorka štúdie.
Problém klimatickej zmeny ostáva
Vedci vo svojom výskume pozdvihujú pozitívne dôsledky celosvetového konsenzu na zastavení využívania chemických látok CFC, nezabúdajú však ani na aktuálnu hrozbu. Stav v atmosfére budú podľa nich v najbližších desaťročiach formovať dva faktory. Pozitívne postupné uzdravenie ozónovej vrstvy a negatívne čoraz vyššia koncentrácia skleníkových plynov spôsobujúcich výrazné zmeny v klimatickom systéme Zeme.
Nahlásiť chybu v článku