Oxfordská univerzita je najstaršou univerzitou vo Veľkej Británii a okrem toho je aj piatou najprestížnejšiou na svete. Preto je pochopiteľné, že požiadavky, ktoré kladie na uchádzačov, sú šialene vysoké. Málokto sa dopracuje vôbec k tomu, aby sa stretol s týmito otázkami. Je však veľmi zaujímavé vidieť, aký pristúp má táto prestížna škola k hodnoteniu inteligencie. Vyučujúci sa rozhodli podeliť sa o pár otázok spolu s očakávanými odpoveďami, aby nám priblížili, ako prebieha také interview na Oxfordskej univerzite.

Máte zoznam troch zložiek – A, B a C. Ktorá z nich je najrozpustnejšia?

Aká je odpoveď? Na tej veľmi nezáleží.

Mark Wormald, profesor biochémie z Corpus Christi College sa o tom vyjadril takto:
„Očakávame, že väčšina uchádzačov odpoveď vedieť nebude, a to je úplne v pohode. Touto otázkou sa snažíme zistiť, akým spôsobom sa uchádzači s touto otázkou popasujú. Nejde teda o presnosť, keďže vlastne ani neočakávame, že budú mať správnu odpoveď. Ide skôr o ich reakciu na nesprávnu odpoveď a ako veľkú majú motiváciu k tomu odhaliť chyby a ich pôvod, aby ich mohli odstrániť.“

Tu je kaktus. Niečo mi o ňom povedzte.

Martin Speight, profesor biológie zo St. Anne’s College, to odôvodnil takto:
„Študentom predložíme kaktus a priblíženú fotku štruktúry jeho povrchu. Ďalej im povieme, aby tento objekt na základe týchto pomôcok čo najdetailnejšie popísali. Takýmto spôsobom zisťujeme, ako vnímajú a či si všímajú detaily, ako na celom objekte, tak aj v menšom rozsahu.“

Lienky sú červené. Aj jahody sú červené. Prečo?

Owen Lewis, profesor biológie z Brasenose College:
„Červená môže signalizovať „nejedz ma“, ale aj „zjedz ma“. Som zvedavý, ako sa uchádzači postavia k snahe vyriešiť tento zdanlivý paradox.“

Zaslúžia si bankári plat, ktorý dostávajú? Mala by vláda robiť niečo, aby limitovala ich platy?

Brian Bell, profesor ekonomiky a manažmentu z Lady Margaret Hall, to vysvetľuje takto:
„Na toto existuje jednoduchá odpoveď. Keďže banky sú prevažne súkromné firmy a okrem toho ľudia majú predsa len možnosť pracovať, kde len chcú, tak plat, ktorý dostávajú, je vlastne len výsledkom stavu pracovného trhu. Dobrý kandidát sa začne zamýšľať, prečo rovnako talentovaní ľudia môžu v tomto povolaní dostávať oveľa viacej peňazí ako v iných. Pointa tejto otázky je, aby sa uchádzači zamýšľali nad tým, ako funguje ekonomika a nie či je táto skutočnosť fér.“

Prečo si myslíte, že študent angličtiny by sa mal zaujímať o fakt, že „Coronation Street“ (anglická telenovela) v televízii beží už 50 rokov?

Profesorka anglickej literatúry, Lynn Robson, z Regent’s Park College, to okomentovala takto:
„Takto môžeme otvoriť diskusiu o veciach, ako napríklad techniky rozprávania príbehov, miešanie vtipných a vážnych príbehov, ako si môže spisovateľ dlhú dobu udržať čitateľov, serializácia, kolaborácia pri písaní alebo ako sa z populárnych vecí môžu stať (ako by povedal Dickens) veci kanonické.“

S ktorou osobou z histórie by ste najradšej spravili interview? Prečo?

Profesor histórie z Oriel College, Ian Forrest, napísal:
„Nejde o to, koho chce uchádzač stretnúť, ale o to, akým problémom by sa rád venoval (to nám môže o uchádzačovi povedať ozaj veľa). A následne akú cestu si zvolí na to, aby sa o týchto problémoch dozvedel viac.“

Čo je to jazyk?

Helen Swift, profesorka moderných jazykov z St. Hilda’s College:
„Študenti vám často povedia, že chcú študovať napríklad španielčinu a odôvodnia to tak, že tento jazyk milujú. Pomocou tejto otázky donútime študentov sa kriticky a analyticky zamýšľať nad tým, z čoho pozostáva ten jazyk, ktorý sa im páči. Je definovaný svojimi vlastnosťami alebo funkciou? Aké spojenie je medzi formou a významom slov?“

Ak by ste vynašli nový hudobný nástroj, opíšte mi zvuk, ktorý by vytváral.

Profesor hudby, Duan Grimely, z Merton College:
„Chcem počuť odpovede, ktoré demonštrujú kritické zmýšľanie a predstavivosť. Aké zvuky vytvárajú nástroje/ hlasy teraz a akým spôsobom by sme ich mohli vylepšiť/ zmeniť? Aké sú nové formy zvukovej produkcie (digitálne média) a ako pretransformovali spôsob, akým počúvame a rozumieme zvuku? Je idea hudobného nástroja dnes už zastaraná? Viete si predstaviť viacej symbiotické/ hybridné spôsoby ako vytvoriť/ prežívať hudbu?“

V jednom experimente prišli na to, že ľudia hovoriaci waleštinou si pamätajú telefónne čísla horšie ako ľudia hovoriaci angličtinou. Prečo?

Nick Yeung, profesor psychológie z University College, vysvetľuje:
„Po walesky sa čísla píšu inak a sú dlhšie ako v angličtine. Pamäť (a aritmetika) závisia od toho, ako ľahko sa slová vyslovujú. Dúfam, že študenti sa zamerajú práve na túto spojitosť medzi pamäťou a náročnosťou výslovnosti, tak isto ako aj na porovnanie rozdielov medzi waleštinou a angličtinou. Táto otázka je zámerne provokatívna a jej úlohou je, aby študenti neskĺzli do predpokladu, že obyvatelia Walesu sú jednoducho menej múdri ako Angličania.“

Pozri aj: Absolventi týchto slovenských univerzít si prácu nájdu najľahšie. Ktoré školy si zamestnávatelia cenia najviac?

indy100.com