Keď v roku 1492 zomrel kráľ Kazimír IV. Jagelovský ani vo sne nikomu nenapadlo, že o pol tisícročia neskôr jeho telo spôsobí úmrtie skupine archeológov. Dôvodom bolo, že z jeho tela sa stala doslova biologická zbraň, ktorá zamorila okolie.
Zabíjali plesne
V 70. rokoch 20. storočia krakovský arcibiskup a neskôr aj pápež Ján Pavol II. povolil tímu 12 archeológov, aby preskúmali hrobku Kazimíra, uvádza portál IFL Science.
Situáciu zjavne ale podcenili a z 12 vedcov prítomných pri otvorení hrobky zomrelo až 10 v priebehu nasledujúcich týždňov. Začali mať rôzne zdravotné problémy, a tak sa započal výskum toho, čo sa vlastne udialo. Vzorky odhalili, že vo vzduchu sa nachádzalo extrémne množstvo rôznych druhov plesní, ktoré rástli na nebohom kráľovi vďaka vhodnej vlhkosti a teplote.
Vysoké horúčky a zápaly
Aj keď identifikované plesne a huby nemusia predstavovať riziko, ich vysoká koncentrácia v kombinácii s oslabeným organizmom môže spôsobiť vysoké horúčky a zápaly dýchacích ciest.
Portál Dotyk uviedol, že telo poľského kráľa sa kvôli počasiu v čase jeho úmrtia začalo rýchlo rozkladať, čo len dokonalo to, čo sa udialo o 500 rokov neskôr.
Plesňami zamorená hrobka tak môže vysvetľovať aj iné úmrtia spájané skôr s kliatbami, ktoré sa pripisujú tým, ktorí otvoria staré hroby. Nemusí tak ísť o nič nadpozemské, ale iba o to, že stáročia uzavreté plesne sa takto vypustia.
Nahlásiť chybu v článku