Sexuálne vzdelávanie je na Slovensku kladené do úzadia, kvôli čomu prichádzame o množstvo potrebných informácií. Tie môžeme nájsť napríklad na profile s názvom zenska_sexualita, ktorej autorky chcú rozpútať potrebnú diskusiu o témach spojených so ženskou sexualitou. Venujú sa svedectvám, stereotypom a mýtom, s ktorými sa pravdepodobne stretlo aj množstvo z nás. 

Základným impulzom jednej z autoriek k jeho vytvoreniu bol návrat z Francúzska na Slovensko, kedy si uvedomila, že sa u nás o sexualite nehovorí a chcela to zmeniť. Dôležité informácie prinášajú z rôznych uhlov pohľadu a pracujú aj s osobnými skúsenosťami svojich sledovateliek a sledovateľov, ktoré nám môžu byť tiež veľmi blízke.

Ako vznikla @zenska_sexualita? S akým primárnym cieľom ste do toho išli?

Zenska_sexualita vznikla pred viac ako rokom. S myšlienkou vytvoriť takýto účet som sa pohrávala už nejaký ten čas, no zlomový bod prišiel, keď som sa po šiestich rokoch ocitla kvôli prvej vlne pandémie na Slovensku. Vtedy som si uvedomila, že sa tu o sexualite ako takej nehovorí, a už vôbec nie o tej ženskej. Ak som aj nejaké tie články zazrela, všetko bolo centrované len na mužský pôžitok. Myslím, že ak by sme sa ľudí na ulici spýtali, či vedia nakresliť klitoris, málokto by vedel, ako vôbec vyzerá, zatiaľ čo penis vie nakresliť každý.

Predtým som žila vo Francúzsku, kde som sa veľa dozvedela o feminizme a ženskej sexualite práve z Instagramu. Mnohé informácie mi otvorili oči a boli tiež dôvodom, prečo som sa neskôr rozhodla študovať kultúrne štúdiá, kde som sa špecializovala na gender. Myšlienkou vytvoriť takýto profil bola nadšená aj moja najlepšia kamarátka, ktorá je študentkou medicíny. Naše zamerania sa tak výborne dopĺňajú a umožňujú nám pozerať sa na ženskú sexualitu z viacerých uhlov pohľadu. A tak sme neváhali a začali sme sa tomu venovať.

Primárnym cieľom nášho účtu je otvoriť tému ženskej sexuality a snažiť sa na ňu nazrieť skrz rodovú problematiku, pretože či chceme alebo nechceme, spoločnosť, v akej žijeme a jej mocenské vzťahy sa pretavia aj do toho najintímnejšieho, čo máme, a tým je naša sexualita. Zdieľaním svedectiev, či rozoberaním tém týkajúcich sa žien a ich prežívania by sme chceli otvoriť diskusiu a taktiež vytvoriť komunitu žien, ktoré sa vedia spojiť, bojovať za svoje práva, a ktoré sa chcú otvoriť svojej sexualite a sebapoznaniu.

Sexuálna výchova je na Slovensku viac-menej na bode mrazu. Ako vnímate vy situáciu spojenú s vedomosťami, ktoré máme ohľadom sexuality? Keby vieme viac, dalo by sa predchádzať násiliu, chorobám či nechceným tehotenstvám?

Máme pocit, že chýbajúca sexuálna výchova je v slovenskej spoločnosti citeľná. V škole sa učíme veľa vecí, ktoré nevyužijeme, no o sexe, s ktorým sa skôr či neskôr pravdepodobne stretne každý z nás, sa mnohokrát nenaučíme vôbec nič. Okrem antikoncepcie a prevencie sexuálne prenosných chorôb, sa sexuálna výchova zameriava na sociálnu časť sexuálneho života, učí definovať rešpektujúci vzťah, venuje sa súhlasu, naučí určiť si svoje hranice či vysvetľuje, čo je to zdravá komunikácia v intímnom vzťahu.

Ak takáto výchova neexistuje, deti a mládež sa o sexe dozvedajú či už od svojich rovesníkov alebo z internetu. Čo sa týka porna, to poskytuje skreslené informácie o tom, ako by mal sex vyzerať, mnohokrát degraduje ženy, vykresľuje prevažne mužskú rozkoš a ukazuje neštandardný „ideál“ tiel. Naozaj chceme, aby sa deti o sexualite dozvedali takto?

Sexuálnou výchovou by sme určite vedeli predísť násiliu, ľudia by si vedeli lepšie určiť svoje hranice a brániť si ich a vedeli by sa lepšie presvedčiť o tom, či majú od druhej osoby v intímnom kontexte súhlas. Taktiež by sa tak viac predchádzalo vzniku neželaných tehotenstiev, ako aj prenosu pohlavných chorôb.

Na profile sme sa napríklad venovali výhovorkám, ktoré muži používajú, ak nechcú použiť prezervatív a dostali sme veľké množstvo správ. Tu vidíme, ako je prevencia pohlavných chorôb na Slovensku zanedbaná a ľudia mnohokrát nemajú prístup k potrebným informáciám.

Akým témam sa venujete alebo by ste sa chceli venovať v budúcnosti?

Zoznam tém máme veľmi dlhý. V najbližšej dobe by sme sa chceli venovať cunnilingusu, teda uspokojovaniu žien ústami, spôsobom mužskej ochrany či ochlpeniu.

Ktoré z nich sú podľa vás u nás najväčším tabu?

V prvom rade je dôležité si pripomenúť, že každý človek je jedinečnou bytosťou, a tak môže tabu predstavovať pre každého niečo iné. Máme však pocit, že povedať niekomu na rovinu počas sexuálneho styku, čo sa nám najviac páči, zostáva stále menším tabu. Ďalšie tabu témy bývajú napríklad pozeranie porna a masturbácia (predovšetkým u žien), análny sex, ochlpenie. Ale je to diskutabilné.

Náš profil sledujú práve ľudia, ktorí sú sexualite otvorení, prípadne sa jej chcú viac otvoriť a dozvedieť sa viac. Preto sme často milo prekvapené, keď sa nám naši sledovatelia otvorene zverujú s rôznymi intímnymi zážitkami, skúsenosťami, či názormi.

Keby ste mali poradiť všetkým ženám jednu vec, ktorú by mali o svojej sexualite poznať, čo by to bolo?

Spoznať svoje telo, snažiť sa komunikovať svoje potreby a viac sa sústrediť na ich vlastný pôžitok.

Venujete sa aj mýtom o sexualite. Ktoré z nich podľa vás u nás prevládajú? Je nejaký, ktorý vás osobne prekvapil?

Veľa počúvame o tzv. bode G. Nejde však o jeden samostatný bod, ale skôr o zónu G, ktorá predstavuje hĺbkovú, vnútornú časť klitorisu, ktorá sa pri penetrácii stimuluje priamo cez stenu pošvy. Tiež prevláda presvedčenie, že v heterosexuálnom kontexte sa za sex považuje iba akt, kde prebehla penetráciu uzatvorená mužskou ejakuláciou. To sa, bohužiaľ, považuje za hlavnú činnosť heterosexuálneho styku, aj keď vieme, že iba približne 26 % žien zvykne dosahovať orgazmus výhradne vaginálnou penetráciou.

Ak je určitý druh sexuálnej aktivity spoločnosťou vyzdvihnutý do popredia, tak následne je preceňovaná rozkoš, ktorú nám táto aktivita prináša. Ak sú praktiky stimulácie klitorisu menej cenené, bráni to ženám si plnohodnotne užívať možné vyvrcholenie, ktoré so sebou táto aktivita prináša. Ak by, naopak, bol klitoris a jeho stimulácia vyzdvihovaná do popredia v rámci spoločenského diskurzu, tak je predpokladom, že potešenie žien by bolo silnejšie ako v súčasnosti. Ďalší mýtus súvisí s falocentrickým prístupom k sexu, kde stále prevláda rovnica, čím väčší penis, tým väčšia rozkoš.

Stretávate sa s rôznymi správami alebo komentármi od ľudí. Bol nejaký názor alebo skúsenosť, ktoré vás zaskočili?

Keď sme sa žien pýtali, čo by poradili svojmu mladšiemu ja, drvivá väčšina správ sa týkala takzvaného consentu alebo súhlasu. Mnohé ženy nám písali správy typu: „Nenechať sa do niečoho nútiť/presviedčať“ alebo „Naučiť sa povedať NIE“. Sexuálne násilie páchané mužmi na ženách a jeho následné bagatelizovanie vidíme ako najväčší problém (nielen) slovenskej spoločnosti.

Príspevok o tom, že vonkajší tvar vulvy je geneticky určený a nesúvisí so sexuálnym životom ženy tiež vyvolal veľkú (a vyzerá to, že prínosnú) diskusiu. Taktiež sme sa venovali téme našich, podľa nás sexistických veľkonočných tradícií, ktorými je oblievačka a šibačka. To sú práve momenty, kedy sa ženský súhlas, alebo skôr nesúhlas, vôbec nerešpektuje a máme pocit, že sa tomu nevenuje potrebná pozornosť.

Dostávame predovšetkým pozitívne reakcie, medzi ktorými sa minimum tých negatívnych rýchlo stratí, za čo sme nesmierne vďačné. Jeden muž nám nedávno napísal, že práve vďaka nášmu profilu si uvedomil, že ženy nie sú len prostriedky na uspokojenie, ale majú svoje pocity. Vtedy si povieme, že to má zmysel.

V čom v oblasti sexuality podľa vás vládne najväčšia stereotypizácia medzi mužmi/ženami?

Že muži chcú častejšie sex, že myslia častejšie na sex, že ženy nemasturbujú a nepozerajú porno. Taktiež sú podceňované sexuálne aktivity, ktoré nepozostávajú z penetrácie (ako napríklad predohra).

Venujete sa aj súhlasu. Čo by ste poradili ženám, keď majú výčitky, pretože niečo zo sexuálnej oblasti nechceli urobiť a napokon práve ony skončili ako tie “zlé”?

Nikdy to nie je tvoja vina. Nebáť sa o tom hovoriť alebo to nahlásiť na polícii chce veľa odvahy. Je alarmujúce, že až každá tretia žena na Slovensku je obeťou fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia zo strany mužov. Naviac je dokázané, že drvivá väčšina obetí hovorí pravdu. Mnoho ľudí nechápe správnu definíciu znásilnenia. Spochybňovanie svedectiev obetí považujeme za absurdné a budeme sa snažiť tejto téme viac venovať.

Viacero vašich príspevkov sa venuje téme klitorisu. Vedia ženy o ňom dostatok? Ak by ste to zhrnuli, čo by sme mali všetky vedieť?

Klitoris je stále veľkou záhadou a mnohokrát sa prehliada pri uspokojovaní žien. Ide o jediný orgán ľudského tela, ktorý je určený výlučne na pôžitok. Meria v priemere 12 cm a až 90 % z neho sa nachádza pod povrchom. Klitorisový komplex má tvar obráteného Y a jedinou viditeľnou časťou je „hrozienko“ známe ako žaluď klitorisu. To je veľké od 0,5 do 3 cm. Pod ním sa nachádza telo klitorisu, ktoré sa rozdvojuje a leží po oboch stranách genitálnej oblasti pod pyskami.

Klitoris má až 8 000 nervových zakončení, zatiaľ čo penis 4 000! Žaluď klitorisu je oveľa citlivejší ako žaluď penisu, pretože nervové zakončenia sú sústredené na oveľa menšej ploche – ich koncentrácia je až 50-krát vyššia. Počas stimulácie sa môže klitoris zväčšiť až o 300 %. Čím bližšie k orgazmu, tým viac sa zväčšuje. Bola by preto škoda tomuto výnimočnému orgánu nevenovať dostatočnú pozornosť.

Viac zaujímavých a užitočných informácií nájdete na profile zenska_sexualita na Instagrame. Okrem iného sa dozviete napríklad, že všetky ženské orgazmy pochádzajú z klitorisu, zistíte, čo je skutočne potrebné k dobrému sexu alebo ako na squirting. 

Pozri aj:

Ako sa starať o vulvu či penis a prečo je dôležitý sexuálny súhlas? Odpovie vám…