Ľudia majú tendenciu zmeniť svoje okolie najmä kvôli pohodliu, ktoré chcú dosiahnuť. Robí sa to tak od nepamäti. Zatiaľ čo niektoré miesta sme dokázali zveľadiť a vyzerajú ešte lepšie než predtým, mnohé z nich sú znečistené, zničené a dokonca niektoré aj nebezpečné. Práve na takýchto miestach boli testované rôzne zbrane či jednoducho boli zanedbané a dnes by ste ich nemali za žiadnych okolností navštíviť.
Antraxové ostrovy
Názov Antraxový ostrov získali až tri ostrovy, ktoré používali na testovanie antraxových zbraní Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Sovietsky zväz. Ostrov Gruinard, ktorý sa nachádza na pobreží Škótska a bol využívaný Spojeným kráľovstvom fungoval počas druhej svetovej vojny na testovanie antraxu. Ostrov Vozrozhdeniya je zas ostrov pri v Aralskom mori, ktorý je rozdelený medzi Kazachstan a Uzbekistan. Sovieti tu na začiatku 50. rokov testovali biologické zbrane. Plánovali ostrov dekontaminovať, no Sovietsky zväz sa rozpadol skôr, ako sa niečo takéto začalo. Niektoré miesta síce vyčistené boli, no inak bol ostrov stále kontaminovaný. Posledný ostrov, ktorý bol využívaný Spojenými štátmi, má názov Plum Island Animals Disease Center. Nachádza sa pri pobreží New Yorku.
Kórejská demilitarizovaná zóna
Na začiatku sa vám môže zdať, že demilitarizovaná zóna je bezpečné miesto, no je to trochu zavádzajúce. Tento úsek sa vzťahuje na územie medzi hranicami Severnej a Južnej Kórey, ktoré by sa dalo označiť aj ako krajina bez človeka. Na 250 kilometrovom úseku, ktorý je približne 4 kilometre široký, sa nachádza najväčšia akumulácia pozemných mín na planéte. Vstup na toto miesto je veľmi riskantný pre úplne každého. Okrem spomínaných mín sa na každej strane hraníc nachádza vojenská stráž, takže prechod je mimoriadne ťažký.
Gilman, Colorado
Mesto Gilman sa radí medzi mestá duchov, v ktorých už niekoľko rokov nikto nebýva. Gilman začalo ako banícke mestečko v roku 1886. V roku 1984 nariadila Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) evakuáciu kvôli znečisteniu pozemných vôd. Kvôli zlým banským vstupom sa dostali do ovzdušia aj nebezpečné látky ako napríklad olovo, kadmium, arzén či sulfidy. Mestečko nikdy nemalo veľa obyvateľov. Žilo tu približne 300 ľudí. Mesto bolo vyhlásené ako nebezpečné federálnym programom identifikujúcim oblasti, ktoré sú kontaminované nebezpečnými látkami.
Bikini Atoll
V 50. rokoch minulého storočia boli prevádzané stovky atómových testov. Pôvodní obyvatelia ostrova Bikini boli vyhnaní z vlastných domov práve kvôli americkým testom, ktoré vykonalo USA 1. marca 1954. Bola to vodíková bomba Castle Bravo, ktorá bola tisícnásobne silnejšia ako tá, ktorá vybuchla v Hirošime. Ostrovy sú odvtedy neobývateľné a smrteľne nebezpečné. Ešte predtým, v roku 1946, USA testovalo celkom 67 jadrových zariadení, a to nielen na atole Bikini, ale aj na Marshallových ostrovoch. Verte alebo nie, pár veľmi odvážnych ľudí na ostrove žije a stará sa oň. Pravidelne testujú pôdu a pracujú na čistiacich metódach.
Picher, Oklahoma
Skvelé miesto na otravu olovom je mestečko Picher v Oklahome. Moderné mesto duchov bolo opustené nariadením Agentúry na ochranu životného prostredia (EPA) kvôli veľkému množstvu podpovrchového výkopu po celom meste. Štúdia Armádneho zboru zistila, že až 86% budov boli podkopané tak, že sa môžu kedykoľvek zrútiť. A to nebolo všetko. Okrem toho sa zistilo, že až 34% detí trpelo otravou olovom. V meste žilo približne 20 000 obyvateľov, pričom 14 000 z nich boli aktívni baníci. Dnes v meste nenájdete ani živej duše. Veľkú časť mesta zničilo v roku 2008 aj tornádo.
Wittenoom, Austrália
Mestečko Wittenoom je ďalším z kategórie mesta duchov. V prvej polovici minulého storočia sa zistilo, že nebezpečný azbest, ktorý je doslova smrteľný, sa nachádza vo veľkom množstve v tomto meste. Azbest bol však vyčistený a zničený, takže obyvatelia tu mohli žiť aj naďalej. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol Wittenoom jedným z najväčších výrobcov modrého azbestu. V roku 2013 však bolo mesto zatvorené a vysťahované kvôli vysokým hladinám modrého azbestu. Od roku 2015 mesto akoby neexistovalo, pretože ho austrálska vláda vymazala.
Centralia, Pensylvánia
Mestu Centralia v Pensylvánií by ste sa mali oblúkom vyhýbať. Je to skoro neuveriteľné, no už 55 rokov je v ohni a malo by to pokračovať ďalších 250. Na mnohých miestach v meste nájdete značky, ktoré vás varujú o pravdepodobných úmrtiach, o tom, že sa môžete popáliť alebo že vás prehltne zem. Je to však väčšinou oheň či diery, ktoré sa otvárajú práve kvôli podzemnému ohňu. Mesto Centralia malo niekedy 1000 obyvateľov, ktorí boli vysťahovaní už v minulom storočí. Obyvatelia dokázali zahasiť oheň, ktorý sa objavil nad zemou, no zbaviť sa toho pod zemou bolo nemožné. Okrem toho z dier vychádzajú rôzne plyny, ktoré sú nebezpečné a smrteľné. Býva tu však stále 12 ľudí, ktorí odmietajú odísť.
Černobyľ, Ukrajina
Černobyľ je jedno z miest, ktoré pozná skoro každý. Jedna z najhorších jadrových katastrof všetkých čias nastala v jadrovej elektrárni v roku 1986. Tridsaťjeden ľudí, ktorí boli priamo ožiarení, zomreli. Z tých bolo 28 hasičov a zamestnancov pracujúcich v elektrárni. Od nehody došlo k označeniu zóny, ku ktorej by sa nemal nikto približovať. Je to 30 kilometrov vo všetkých smeroch. Odhaduje sa, že krajina bude kontaminovaná a nebezpečná ďalších 20 000 rokov. Napriek nebezpečenstvu niektorí Ukrajinci odmietajú odchádzať z miesta. Okrem ľudí, ktorí zomreli priamo v elektrárni, bolo mnoho ďalších chorých či inak vážne postihnutých.
Aralské more
Aralské more bolo kedysi veľké jazero, ktoré sa nachádzalo medzi hranicami Kazachstanu a Uzbekistanu. Vďaka globálnej zmene klímy je však jazero preč. Ostalo z neho len 10%. Stalo sa to za posledných 30 rokov. More sa začalo strácať v dôsledku sovietskeho plánu ešte v 60. rokoch, kedy presmerovali niekoľko riek, ktoré do neho vtekali. Väčšina vody sa odparila. Zmenšovanie Aralského mora sa berie ako jedna z najhorších environmentálnych katastrof na planéte.
Fukušima, Japonsko
Zemetrasenie v Tohoku, ktoré sa udialo 11. marca 2011, spôsobilo veľké tsunami, ktoré malo za následok tri jadrové zlyhania v jadrovej elektrárni Fukušima Daiichi. Hoci sa môže zdať, že to bola vec, ktorú človek nemohol odvrátiť, nezávislý vyšetrovací tím zistil, že príčiny nehody boli predvídateľné a prevádzkovateľ elektrárne nedodržal základné bezpečnostné požiadavky. Od tohto incidentu sa stala jadrová katastrofa jednou z najvýznamnejších. Znečistená podzemná voda však stále presakuje cez zamrznutú bariéru, ktorá bola postavená na ochranu oblasti. Od havárie nedošlo k žiadnym úmrtiam spojeným s jadrovou elektrárňou. Odhaduje sa však, že tisíce ľudí podľahnú rakovine v ďalších troch až štyroch dekádach.
listverse.com
Nahlásiť chybu v článku