Nacisti sa preslávili neľudskosťou a krutosťou. Umučili a popravili tisícky ľudí, najmä židovského pôvodu v mene Hitlera a jeho politiky čistej rasy. Niektorí jedinci však vynikali aj medzi nacistami. Iste vám niečo hovoria napríklad mená Josef Mengele či Joseph Goebels. Oskar Dirlewanger však v ohavnosti prekonal dokonca aj ich a napriek tomu je jeho meno akosi neznáme.

Keď bol Oskar teenager, vstúpil do pruskej armády, kde sa postupne prepracovával na rebríčku hodností čoraz vyššie. Neskôr sa po boku nemeckej armády zúčastnil vpádu na belgické územie. Keď sa Nemecko vzdalo, istý čas bol držaný Rumunskom ako zajatec, spolu s ďalšími 600 väzňami však unikol, aby sa mohol vrátiť do Nemecka.

Medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa Dirlewanger zaplietol do viacerých problémov a žil divokým životným štýlom. Polícia ho popísala ako nestabilného jedinca, alkoholika a násilníckeho fanatika, ktorý okrem iného holdoval aj drogám. Napriek tomu však Oskar nastúpil do školy, získal doktorát a pripojil sa k nemeckej nacistickej strane. Napriek tomu, že nacisti sa preslávili práve krutosťou, Oskar bol príliš silná šálka kávy aj pre nich a nechceli s ním mať nič spoločné.

Po tom, čo vstúpil do nacistickej strany, bol Oskar obvinený zo znásilnenia len 14 ročného dievčaťa. Odobrali mu doktorát a dokonca si posedel dva roky vo väzení, ani to ho však nezmenilo. Keď ho prepustili, tvrdil, že je nevinný a išlo len o politickú konšpiráciu. Vďaka kamarátovi z prvej svetovej vojny ho opäť prijali do nacistickej strany ako člena Waffen-SS. Oskarova jednotka sídlila v Poľsku ako súčasť civilnej obrany mimo koncentračných táborov a pozostávala väčšinou z vojakov, ale aj civilistov, ktorí mali v registri záznam a vyznačovali sa krutosťou a násilníckou povahou.

Dirlewanger napokon začal nútiť mužov vyhrážkami a bitkou, aby do jeho jednotky vstúpili. Ešte horšie sa však správal k ľuďom v koncentračných táboroch a getách. Opakovane unášal deti a požadoval výkupné. Aby svojich vojakov pobavil, mučil zajatcov v koncentračných táboroch. Ženám vpichoval strychnín, ktorý spôsobuje mimoriadne bolestivú smrť. Alebo nariadil naraz zabiť stovky detí, šetril však nábojmi, prikázal ich preto zabíjať bajonetmi.

Keď bola Oskarova jednotka v Rusku, zaživa upaľoval ženy a deti a ich pozostatkami kŕmil psy. Vrchol však nastal počas varšavského povstania. Jeho jednotka mučila, znásilňovala a napokon zabila vyše 40-tisíc ľudí. Jeho nadriadení boli nútení klamať, aby zakryli, čo sa počas povstania skutočne dialo. Následkom toho bol napokon Dirlewanger za svoje skutky ešte aj ocenený.

Chýry o jeho neľudskosti sa však čoskoro dostali až k armádam spojených síl a Dirlewanger sa musel ukrývať. Bol zatknutý 1. Júna 1945, len mesiac po tom, čo sa Nemecko vzdalo a po Hitlerovej samovražde. Bol presunutý do zajateckého tábora vo Francúzsku. O päť dní neskôr Francúzi prehlásili, že Dirlewanger umrel z prirodzených príčin.

Ako ste si zrejme domysleli, mnohým jeho smrť nedala pokoj a koluje teória, že ho francúzsky vojaci dobili na smrť. Okrem toho, objavili sa konšpirácie, že Dirlewanger žije a ľudia tvrdili, že ho videli. V roku 1960 však vláda nariadila exhumáciu, aby dokázala, že monštrum v ľudskej koži je skutočne mŕtve.

Pozri aj: Sexuálne otroctvo, incest či prdenie ľuďom do tváre. Aj takéto fetiše mali slávne osobnosti

all-that-is-interesting