Zdolať Mount Everest, najvyššiu horu Zeme, je sen azda každého vysokohorského horolezca. Práve dnes si pripomíname historicky 66. výročie prvého výstupu na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Novozélanďan Edmund Hillary a nepálsky šerpa Tenzing Norgay pokorili vrchol 29. mája 1953.
Od prvého známeho zdolania Everestu, vystúpilo na jeho vrchol už vyše 5000 ľudí. Niekoľko stoviek ľudí však pri tomto pokuse prišlo o život. Aktuálna sezóna si vyžiadala už 11 obetí. Horolezci, z ktorých mnohí nie sú dostatočne zdatní, čakajú niekoľko hodín v chlade, riedkom vzduchu a náročnom teréne. Príčinou nešťastí je v neposlednom rade „preplnenosť“ najvyššej hory sveta potom, ako nepálske úrady vydali rekordných 381 a čínske 140 povolení na výstup. Pod vrcholom Mount Everestu sa teda tvoria zápchy, ktoré sú obzvlášť nebezpečné v „zóne smrti“ nad 8000 m n. m.
If you use this image it would be appreciated if you could inform me & credit the photo @nimsdai Project Possible also please make a donation to the go fund me campaign.Promotion of #ProjectPossible would also be most welcome.https://t.co/wEYu8OHRwE, https://t.co/FVAZrnDSwI pic.twitter.com/eSZRCIsApb
— Nimsdai (@nimsdai) May 24, 2019
Nedostatok kyslíka
Ľudský organizmu pracuje najlepšie pri nadmorskej výške na úrovni hladiny mora. Tam je totiž úroveň kyslíka ideálna a to na úrovni približne 21%. Avšak vo výške nad 8000 metrov nad morom je vzduch oveľa redší. Ako ale uvádza Princetonská univerzita ,už pri výške nad 3600 metrov nad morom je hladina kyslíka o 40% nižšia ako na úrovni mora. To predstavuje na telo enormnú záťaž. Ako uvádza portál ScienceAlert, lekár Jeremy Windsor, ktorý v roku 2007 podnikol na Everest výstup, odobral vzorky krvi štyrom horolezcom a zistil, že ich telo tam funguje iba na štvrtinovej úrovni kyslíka ako bežne.
„Tieto hodnoty sú porovnateľné s hladinami kyslíka u ľudí na pokraji smrti“, povedal Windsor.
Zdravotné riziká v zóne smrti
Americký horolezec David Breashears vo svojej knihe Everest: Mountain Without Mercy uvádza, že v takej výške sa človek cíti ako keď beží na bežiacom páse a dýcha iba cez slamku.
Aj preto sa horolezci ešte pred výstupom na vrchol musia aklimatizovať na podmienky v základnom tábore. No aj tak je následné riziko poriadne veľké.
Nedostatok kyslíka totiž vedie k celej rade zdravotných komplikácií. Ako uvádza portál ScienceAlert, tep srdca vystúpi aj na 140 úderov za minútu. To samozrejme zvyšuje riziko infarktu.
Telo pri pobyte v mieste s nedostatočným množstvom kyslíka začne tvoriť viac hemoglobínu, ktorý distribuuje kyslík krvou po organizme. Avšak jeho väčšie množstvo zahusťuje krv, čo je opäť pre srde náročné pumpovať ju po všetkých cievach tela. To môže nakoniec spôsobiť mŕtvicu alebo hromadenie vody v pľúcach, ktoré zapríčiní pľúcny edém.
Choroba z nadmorskej výšky
Tento stav zahŕňa tiež chorobu z veľkej nadmorskej výšky (HAPE). Symptómy sa vyznačujú únavou, pocitom dusenia, slabosťou, kašľom a penou okolo úst. Kašeľ môže byť dokonca tak silný, že hrozí poškodenie rebier.
Najväčším rizikom je ale hypoxia, čo je nedostatok kyslíka, ktorý zabezpečuje krv pre orgány. Ak mozog nie je dostatočne okysličovaný, môže začať opúchať. Tento opuch môže vyvolať nevoľnosť, dezorientáciu a problémy s myslením či uvažovaním. A to je niečo, čo v extrémnych podmienkach pod Mount Everestom nechce zažiť nikto.
Málo okysličený mozog môže spôsobiť aj blúznenie. Niektorí horolezci sa zhovárajú s neexistujúcimi ľuďmi či sa dokonca začnú vyzliekať, čím si podpisujú rozsudok smrti.
Choroba spojená s veľkou nadmorskou výškou prináša celý rad problémov. No problémom je aj samotné slnko. Odrazy od všadeprítomného snehu môžu spôsobiť dočasné oslepnutie či dokonca prasknutie krvných ciev v očiach. To môže spôsobiť napríklad pád a úraz.
American climber dies on descent from summit of Mount Everest https://t.co/la1Z8R30gP pic.twitter.com/jPhJL4vgPN
— Reuters Top News (@Reuters) May 27, 2019
Nič sa nezmení
Tieto všetky riziká sa v súčasnosti stále zvyšujú. Americká stanica CNN uviedla, že nepálska vláda, ktorá je vo finančnej tiesni, udeľuje príliš vysoký počet povolení. Výnosy z nich dosiahli vlani podľa nepálskeho ministerstva pre cestovný ruch v prepočte viac ako 4,6 milióna eur, uvádza na svojej webovej stránke časopis National Geographic. Nepálski vládni predstavitelia v stredu na spomienkovej slávnosti pri príležitosti prvého výstupu uviedli, že počet vydaných povolení neplánujú obmedziť.
sciencealert, TASR
Nahlásiť chybu v článku