Príkladmi sú svetové vojny, v ktorých prišli o život tisícky ľudí. Súčasťou druhej svetovej vojny mal byť aj bubonický mor. Japonsko ho totiž plánovalo použiť ako biologickú zbraň namierenú proti Amerike. Plán sa však nevydaril, práve naopak, Japonsku sa kruto vypomstil.
Operácia Cherry Blossoms at Night
Príbeh druhej svetovej vojny bol opísaný už mnohokrát a rozobratý z rôznych hľadísk. O japonskej operácii s názvom Cherry Blossoms at Night, ktorá mala o život pripraviť tisícky Američanov, sa však hovorí pomenej. Počas posledného roka, kedy sa druhá svetová vojna odohrávala, chcelo Japonsko na Ameriku zaútočiť pomocou biologickej zbrane vo forme bubonického moru.
Iste ste už počuli o japonskom generálovi menom Shiro Ishii. Ten mal na starosti divíziu s názvom Jednotka 731, ktorej hlavnou úlohou bol biologický a chemický výskum. Táto jednotka vykonala množstvo mimoriadne krutých pokusov na ľuďoch. Vojaci, civilisti, ale dokonca aj tehotné ženy či deti, nevinní ľudia boli nakazení rôznymi chorobami a následne podrobení krutému mučeniu vo forme vivisekcie bez akýchkoľvek anestetík. Väčšina z ľudí, na ktorých sa pokusy vykonávali, boli Číňania. Súčasťou plánu bola výroba biologickej zbrane vo forme bĺch nakazených morom či iným nebezpečným a rýchlo sa šíriacim patogénom.
Nebolo to prvýkrát, čo sa Japonsko chystalo takúto zbraň použiť a to aj napriek tomu, že používanie biologických zbraní bolo od roku 1925 zakázané. Už tak raz urobilo, konkrétne takýmto spôsobom zakročilo voči Číne. Na následky jedného z krutých útokov zomrelo odhadom až 50 000 čínskych obyvateľov. Ako však v roku 2002 informovalo sympózium International Symposium on the Crimes of Bacteriological Warfare, odhaduje sa, že celkovo bolo počas útokov biologickými zbraňami, ktoré vyvinula Jednotka 731 zabitých až 580 000 Číňanov.
Japonsko sa o útok biologickou zbraňou pokúsilo niekoľkokrát
Do počtu obetí sa rátajú aj ľudia, ktorí zomreli na následky krutých experimentov, ktoré boli vykonané počas samotného vyvíjania biologických zbraní. Okrem bĺch nakazených morom Japonsko experimentovalo napríklad aj s antraxom, botulizmom či cholerou. Pokiaľ išlo o zneškodnenie nepriateľa, jednoducho sa neštítilo ničoho.
Pôvodným plánom Japonska bolo nakazené blchy cez Atlantik dopraviť počas niekoľkých útokov vo forme balónov, ktoré mali z lietadiel spúšťať vojnoví piloti kamikadze. Takýchto bômb bolo na cestu vypravených vyše 200, teda približne 90 kilogramov bĺch. Tie mali nakaziť potkany a tie zas mali ochorenie preniesť ľudí. Prvý útok nakazenými blchami sa odohral ešte v roku 1942 a ďalší len o dva roky neskôr. V roku 1944 však Američania potopili japonskú ponorku, v ktorej mala byť prepravená ďalšia várka bĺch.
Japonsko sa o útok biologickou zbraňou pokúsilo aj tretíkrát, a to počas bitky o Iwó-džimu. Patogén mal medzi amerických vojakov skĺznuť v podobe niekoľkých klzákov, tie však vďaka poveternostným podmienkam nabrali celkom iný smer ako bolo naplánované a amerických vojakov minuli. Ani jeden z plánovaných útokov biologickou zbraňou teda nevyšiel podľa plánov.
Vykonanie operácie by bolo príliš riskantné
Operácia Cherry Blossoms at Night sa mala odohrať počas noci 22. septembra v roku 1945 a cieľom bolo dopraviť bomby s nakazenými blchami za pomoci ponoriek k severnému pobrežiu Kalifornie. Odtiaľ sa mal mor rozšíriť do San Diega a postupne zabiť tisícky ľudí. Shiro Ishii kul plány, ako má operácia prebehnúť, celé mesiace, tie však napokon zlyhali a Japonsko sa 15. augusta v roku 1945 vzdalo.
Jedným z dôvodov, prečo sa útok neodohral, bol však fakt, že v tom čase bolo pre krajinu dôležitejšie uchrániť ostrovy a nie útočiť na Ameriku. Navyše, Japonci sa snažili zahladiť akékoľvek stopy po Jednotke 731, čo sa im našťastie nepodarilo. Okrem toho, vykonať takúto akciu a dotiahnuť ju do úplného konca by bolo jednoducho príliš riskantné a nepraktické. Ďalším dôvodom bolo to, že japonský generál Hideki Tōjō počas jedného zo stretnutí v roku 1944 zakázal použitie biologických zbraní proti Američanom.
Dalo by sa teda povedať, že práve tento muž zachránil pred krutou smrťou tisícky, ba možno milióny Američanov, medzi nimi aj množstvo nevinných civilistov, jeho život po skončení vojny však nebol šťastný a nemal dlhé trvanie. Pokúsil sa siahnuť si na život a postrelil sa americkou zbraňou. Lekári ho z kritického stavu za pomoci krvných transfúzií dostali, za vojnové zločiny však bol popravený obesením len o tri roky neskôr. Na druhej strane, generál Shiro Ishii, ktorý stál za neľudskými experimentmi Jednotky 731, zomrel až v roku 1959 na následky rakoviny hrdla.
Wikipedia, All That is Interesting, War History Online, National Interest
Nahlásiť chybu v článku