Bol ním práve atentát s krycím názvom „Operácia Antropoid“. Deň 27. máj 1942 sa tak zapísal do dejín ako deň, kedy česko-slovenskí výsadkári vzali veci do vlastných rúk a rozhodli sa, že budú konať. Atentát bol spáchaný v Prahe- Libni a jeho cieľom mal byť jeden z najvýznamnejších nacistických vodcov, Reinhard Heydrich.

Na čele operácie Antropoid stála britská organizácia, ktorá sa zaoberala špionážou a sabotážou, no možno by sa nikdy neuskutočnila, nebyť Čechov a Slovákov Jozefa Gabčíka, Jana Kubiša a Josefa Valčíka na čele s Adolfom Opálkom. Hovorilo sa, že v atentáte zohral svoju úlohu aj prezident v exile, Edvard Beneš, túto informáciu sa však nepodarilo potvrdiť.

Heydrich sa k moci dostal ešte v roku 1933, no do roku 1939 sa vypracoval až do vedenia tajných policajných zložiek. V roku 1941 bol povýšený na ešte vyššiu pozíciu. Mal na starosti dohliadnuť a to, aby boli vyhubení všetci Židia v Európe. Okrem toho mal pod palcom aj Česko-Slovensko, ktoré v tom čase tiež podliehalo nemeckej diktatúre. Heydrich bol vo vyhladzovaní neželaných jedincov natoľko tvrdý a nekompromisný, že samotný Hitler ho nazval „muž so železným srdcom“.

Všetci zúčastnení, aj keď ich nebolo veľa, vedeli, že operácia je náročná a riskantná, ak sa však chceli vymaniť spod Heydrichovej krutovlády, museli konať. Prípravy začali už 20. októbra v roku 1941. Do operácie bolo celkovo vybraných a vytrénovaných 24 vojakov z československej neveľkej armády.

Atentát bol pôvodne naplánovaný na 28. októbra 1941, nebolo by to však ono, keby išlo všetko hladko a podľa plánu. Napríklad, počas tréningu si vážne poranil hlavu Karel Svoboda, vojak, ktorý mal atentát vykonať ako prvý. Na jeho pozíciu teda nastúpil Jan Kubiš, ten však ešte nestihol prejsť dostatočnou prípravou, atentát preto musel byť o niekoľko dní posunutý. Jeho pomocníkom sa mal stať Jozef Gabčík.

Ďalší problém nastal, keď sa mali Gabčík a Kubiš presunúť na miesto výkonu operácie. Došlo totiž k chybe v navigácii a pristali inde než mali pôvodne naplánované. Keď sa však napokon úspešne dostali do Prahy, podarilo sa im nadviazať kontakt so spojencami. Tými neboli len protinacistické organizácie, ale aj rodiny, ktoré sa viac odmietali len nečinne prizerať a trpieť.

Pôvodný plán znel: zabiť Heydricho cestou vo vlaku, ukázalo sa však, že to by bolo takmer nemožné. V druhej verzii plánu chceli Heydricha zabiť na ceste z jeho sídla na veliteľstvo v Prahe. Natiahli teda kábel, ktorý mal zastaviť Heydrichovo auto, zdalo sa však, že čakajú zbytočne. Rozhodli sa, že sa presunú na iné stanovisko. Tretia, posledná verzia plánu, bola zabiť Heydricha priamo v Prahe.

Dňa 27. mája 1942 boli všetci na svojich pozíciách a zdalo sa, že tentoraz to konečne vyjde. Vojaci boli na svojom mieste a Heydrichovo auto spomaľovalo. Opäť však úradoval osud a keď sa Gabčík priblížil k autu a pokúsil sa vystreliť, zistil, že zbraň je zaseknutá. Heydrichov šofér vystúpil a chcem Gabčíka zastreliť, našťastie však mal Kubiš eso v rukáve. Alebo lepšie povedané, ručný granát v kufríku. Keď videl, že Kubiš nevystrelil, hodil granát smerom k autu. Aj keď auto netrafil, výbuch spôsobil nemalé škody. Jeden zo šrapnelov sa zabodol do Heydrichovho tela.

To ho ale nezabilo a Kubiš s Gabčíkom sa pokúšali opäť na neho vystreliť, boli však stále v šoku z explózie a minuli. Heydrich bol taktiež v šoku a neuvedomil si, že ho zasiahol šrapnel. Vybehol za vojakmi a niekoľkokrát vystrelil, no potom skolaboval. Pustil sa za nimi šofér, no Gabčík s Kubišom už boli dávno preč. Ani oni nevedeli, že šrapnel poranil Heydricha a mysleli si, že operácia sa nevydarila.

Ďalších sedem dní strávil Heydrich v nemocnici a zdalo sa, že z poranení sa dostane. Na siedmy deň však opäť skolaboval, upadol do kómy a napokon zomrel na otravu krvi. Následky na seba nenechali dlho čakať. Zatknutých a zavraždených bolo viac ako 15 tisíc ľudí a po Gabčíkovi a Kubišovi bolo vyhlásené pátranie. Po troch týždňoch bol ich úkryt napokon odhalený a opäť sa spustila prestrelka. Kubiša poranili Nemci a na následky poranení zomrel. Gabčík zas radšej spáchal samovraždu, ako by mal padnúť do rúk Nemcom.

Aj keď Heydrichova smrť neznamenala koniec druhej svetovej vojny, nebyť odvážnych vojakov, škody na životoch mohli byť omnoho vyššie. Na mieste, kde sa atentát odohral, stojí od roku 2009 pamätník na počesť operácie Antropoid. Ak vás téma zaujala, o udalosti vzniklo niekoľko filmov, ako napríklad Anthropoid, Sokolovo, či Atentát.

Pozri aj: Vypichovanie očí, sťahovanie z kože a odrezávanie končatín. Najhorší koncentračný tábor histórie nebol Osvienčim a nezabíjali v ňom Nemci, no vie o tom len málokto

all-that-is-interesting