Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že obyčajnou laboratórnou myšou bola aj OncoMouse, opak je však pravdou. Myš sa zapísala do dejín vedy a výskumu skutočne nezvyčajným spôsobom.

OncoMouse získala prvý patent udelený cicavcovi

Písal sa rok 1988, keď americká vládna agentúra udeľujúca patenty (US Patent Office) udelila prvýkrát v histórii patent zvieraťu, ktoré bolo súčasťou testov Harvardskej univerzity. Patent mal číslo 4736866 a udelený bol bielej laboratórnej myške menom OncoMouse, ktorej sa ináč hovorilo aj Harvard Mouse. Jej „tvorcami“ boli Philip Leder a Timothy Stewart a výskum, ktorý viedol k vytvoreniu OncoMouse, financovala americká chemická spoločnosť DuPont. Nedá sa však povedať, že by genetickým modifikovaním zlepšili kvalitu života myši, ba práve naopak.

Myš bola geneticky modifikovaná tak, aby v sebe niesla tzv. onkogén. Tento gén zapríčinil, že myš bola náchylná na rôzne druhy rakoviny a navyše, množením prenášala modifikovanú genetickú informáciu aj na svoje potomstvo. Vedci si teda zabezpečili v podstate nekonečný prísun geneticky modifikovaných myší, na ktorých mohli skúmať rakovinu, jej postup, ako aj možnosti liečby tohto ochorenia.

Zaujímavé je, že OncoMouse nebola prvou myšou, ktorá bola nositeľom onkogénu. Geneticky modifikovanú myš už predtým vytvorili Ralph L. Brinster a Richard Palmiter, OncoMouse sa však stala prvým cicavcom, ktorému bol oficiálne udelený patent. Udelenie patentu vyvolalo vo vedeckých kruhoch mnoho búrlivých diskusií. Odborníci z rôznych odvetví sa pýtali, či takéto niečo vôbec je etické a či je vhodné, aby bol patent udelený zvieraťu. Diskutovalo sa o tom, či by sa geneticky modifikované cicavce mali vytvárať a či by sa s nimi malo obchodovať.

Transgenické myši umožňujú skúmať možnosti liečby

Geneticky modifikované živočíchy skúmali vedci už predtým, ako bol OncoMouse udelený patent. Napríklad, okolo roku 1970 Ananda Mohan Chakrabarty vytvoril geneticky modifikovanú baktériu, ktorá dokázala zlikvidovať olejové škvrny. Taktiež požiadal úrady o udelenie patentu, tie to však odmietli, pretože sa im nepáčilo, že patent by mal zahŕňať živé organizmy. Chakrabarty sa následne obrátil na súd a ten rozhodol v jeho prospech a v roku 1981 mu bol napokon patent udelený. Práve tento súdny spor otvoril dvere ďalším vedcom, ktorí sa pokúšali získať patenty zahŕňajúce živé organizmy.

Tzv. modelové myši sú pre vedu a výskum mimoriadne dôležité, s človekom majú totiž v mnohých ohľadoch zhodnú DNA. Umožňujú tak skúmať mnohé ochorenia, ktoré postihujú ľudí, ako napríklad Alzheimerova choroba, cukrovka či rakovina a skúmať ich vplyv na zopár buniek v Petriho miske jednoducho nestačí. Rozdiel spočíva v tom, že myš je možné geneticky modifikovať tak, aby bola na niektoré z ochorení náchylnejšia. O zvieratách s takto upravenou DNA sa hovorí, že sú transgenické. Vedci si takto dokážu vytvoriť nekonečnú zásobu myší, ktoré trpia cukrovkou, sú obézne a nedokážu prestať jesť alebo majú narušenú imunitu.

Ako sa mnohí vedci obávali, DuPont začal geneticky modifikovanú myš využívať, aby z nej mohol profitovať. Jedinú myš predával za cenu aj 50 dolárov. Geneticky modifikované myši vlastnili aj iné spoločnosti, avšak bez patentu a spoločnosť DuPont sa postarala o to, aby ich nemohli predávať. Okrem toho, spoločnosť požadovala, aby jej boli vyplácané čiastky za akýkoľvek významný úspech, ktorý sa vďaka myši podarí dosiahnuť a aby jej patrili akékoľvek geneticky modifikované myši, ktoré harvardskí vedci vytvorili alebo v budúcnosti vytvoria.

Patent bol v roku 2005 zrušený

Jednanie spoločnosti DuPont sa mnohým vedcom nepáčilo a vyjednávali s ňou dovtedy, kým napokon neustúpila a za istých podmienok nepovolila bezplatné využívanie onkomyší. To viedlo k tomu, že mnoho vedcov začalo svoje práce a nápady patentovať a obchodovať s nimi, kým dovtedy sa získané poznatky zdieľali pomerne otvorene a bezplatne, resp. za podstatne menej peňazí.

Takéto správanie sa navyše rozšírilo aj na ďalšie oblasti vedy, nielen geneticky modifikované myši. To mnohí považovali za nevhodné a pýtali sa, ako sa môže prilepiť nálepka s cenovkou na niečo, čo môže zachraňovať a meniť ľudské životy. Napríklad, penicilín či vakcína proti detskej obrne patentované neboli zámerne, aby boli získané informácie voľne a bezplatne dostupné čo najväčšiemu počtu vedcov. Navyše, vedeckej komunite sa obchodovanie s informáciami dotklo viac, ako by sa mohlo zdať. Mnohí totiž strácali dôveru a vedcov podozrievali z toho, že im ide len o profit.

Po desiatkach rokov, v roku 2005 napokon súdy rozhodli, že onkomyš môže na výskumné účely využívať ktokoľvek, kto ju potrebuje, aj keď spoločnosť DuPont sa bránila a pokúšala sa platnosť patentu predĺžiť. Pomenovanie OncoMouse sa však stalo značkou. Podobných prípadov sa odohralo mnoho, napríklad, v roku 1992 vedci geneticky modifikovali myš tak, aby jej vypadávali chlpy. O patent požiadala farmaceutická spoločnosť Upjohn, bol však zamietnutý, pretože úrad udeľujúci patenty rozhodol, že myši by zbytočne trpeli pre niečo, čo ľudstvu nijak výrazne nepomôže posunúť sa vpred.

Amusing Planet, Wikipedia, Science Direct, Science History, Wipo