Nad Austráliou sa pred časom objavila ohnivá guľa a vedci sa spočiatku nazdávali, že to bol meteorit alebo kométa. Zdá sa však, že nemali pravdu. Po troch rokoch totiž došli k záveru, že to bola dočasná družica, tzv. minimesiac.

Zem nemusí mať len jediný Mesiac

Mesiac je prirodzená družica, ktorá je priťahovaná gravitačnou silou planéty a keď si máme predstaviť Mesiac Zeme, väčšina z nás má pred očami jedinú žiarivú guľu visiacu na nočnej oblohe. Ako však informuje portál Express, nemusí to tak byť. Zem môže mať viac Mesiacov, neznamená to však, že všetky sú viditeľné voľným okom a pozorovateľné každú noc.

Ako sme spomenuli, Mesiac je k Zemi priťahovaný gravitačnou silou a Zem má schopnosť pritiahnuť na svoju obežnú dráhu rôzne objekty, pričom niektoré sa z nej časom vytratia, niektoré na nej ostanú celé mesiace či dokonca roky a niektoré sa dostanú do našej atmosféry. Môže to byť asteroid, kométa alebo napríklad aj minimesiac. Z času na čas sa objekt, napríklad taký minimesiac, môže dostať do atmosféry Zeme a zhorieť, prípadne môže do Zeme naraziť. Pre pozorovateľa na Zemi môže tento jav vyzerať ako explózia veľkej ohnivej gule.

Ohnivá guľa nad Austráliou nebola kométa

Presne to sa zrejme odohralo aj 22. augusta v roku 2016 nad Austráliou. Tamojší vedci disponujú desiatkami autonónmych kamier, ktoré sú rozmiestnené na ploche stoviek kilometrov a ich úlohou je pozorovať vesmírne objekty, ktoré vstúpia do atmosféry Zeme. Okrem iného pomáhajú vedcom napríklad určiť miesto, kam dopadnú úlomky vesmírnych objektov, ktoré sa dostali do našej atmosféry. Práve tieto kamery zachytili aj objekt z 22. augusta a vďaka nim mohli vedci určiť rýchlosť, akou objekt padal.

Ukázalo sa, že pád objektu bol pomerne pomalý, a to 11 kilometrov za sekundu. Pomerne nízka rýchlosť padania poukazuje na to, že objekt sa zrejme už nejaký ten čas zdržal na obežnej dráhe Zeme a do atmosféry sa dostal až neskôr. Ako je zrejmé, vedci sú z objavu pomerne nadšení ešte aj po troch rokoch a neustále ho skúmajú. Skúmanie zvyškov vesmírnych objektov dopadnutých na Zem alebo ich skúmanie za pomoci teleskopov je totiž omnoho menej náročné, ako vysielať do vesmíru za účelom zhromažďovania informácií rovery či dokonca ľudskú posádku.

Ako informoval článok uverejnený v časopise The Astronomical Journal, v tomto prípade vedcov zaujíma najmä to, prečo niektoré objekty Zem vďaka svojej gravitácii pritiahne, no na iné zdanlivo nepôsobí a vyhnú sa jej. Navyše, objav minimesiaca je dôvodom na oslavu, vzhľadom na to, že doteraz sa priamo na obežnej dráhe Zeme podarilo objaviť len jediný, a to ešte v roku 2006.

Pozri aj:

Astronómovia zachytili najjasnejšie svetlo vo vesmíre

Express