Žraloky neútočia na ľudí úmyselne, ale plavcov alebo surfistov si vo vode v dôsledku zlého zraku mýlia so svojou obvyklou potravou, ako sú tulene. Tento predpoklad potvrdzuje vedecká štúdia, ktorá bola nedávno publikovaná v britskom časopise Journal of the Royal Society Interface, ktorý vydáva Kráľovská spoločnosť, uviedla agentúra AFP.
Výskum bol zameraný na žraloka bieleho, z ktorého majú ľudia najväčšie obavy. O tomto druhu sa predpokladá, že dokáže vnímať pachy a zvukové vlny na veľké vzdialenosti, no pri lovení koristi sa spolieha na svoj zrak.
Žralok biely za to nemôže, má slabý zrak
Nová štúdia však ukázala, že žralok biely dokáže len slabo rozlišovať medzi farbami a tvarmi. Jeho zrak je šesťkrát horší ako ľudský, preto takmer nevie odlíšiť človeka od plutvonožca. Pádlovanie a veslovanie surfistov a plavcov na hladine vyvolá podľa vedcov v žralokovi dojem, že ide o tulene, ktoré robia podobné pohyby plutvami. Práve u žraloka bieleho a jeho mláďat je najvyššie riziko, že si surfistov pomýli so svojou bežnou korisťou.
V rámci štúdie boli porovnané videozáznamy zachytávajúce morských cicavcov a plávajúcich a surfujúcich ľudí z pohľadu žraloka – teda zospodu. Z tejto perspektívy žralok biely nedokáže „jasne vizuálne odlíšiť ľudí od plutvonožcov“, píšu jej autori. Ide o prvú štúdiu, ktorá sa zaoberá prípadmi zlého identifikovania koristi z perspektívy žraloka bieleho, uviedla pre AFP jej hlavná autorka Laura Ryanová, biologička z Macquarie University v austrálskom meste Sydney.
V roku 2020 bolo na celom svete zaznamenaných menej ako 60 útokov žralokov na ľudí. Podľa vedcov je to však stále dosť na to, aby vyvolávali „neúmerný“ strach, keďže o správaní žralokov sa vie veľmi málo. „Hlbšie pochopenie toho, prečo niekedy dochádza k uhryznutiu žralokom, snáď prinesie lepšie riešenia, ktoré tomu nielenže zabránia, ale neohrozia ani iné morské živočíchy,“ konštatovala Ryanová.
Nahlásiť chybu v článku