Umelecký talent Wolfganga Beltracchiho je nepopierateľný. Rozhodol sa však, že ho využije na podvod, ktorý v priebehu rokov nabral obludné rozmery. Zarobil na ňom milióny a užíval si život v luxuse. Prezradil ho detail, na ktorý by málokto pomyslel.

Už v detstve bolo jasné, že je nesmierne talentovaný

Wolfgang Beltracchi sa podľa portálu Britannica naučil maľovať od svojho otca, ktorý bol maliarom, ale aj reštaurátorom. Ten z času na čas vytvoril aj nejakú tú kópiu obrazu, obľuboval Rembrandta, Picassa, ale aj ďalších známych majstrov. Wolfgang však otcov talent a schopnosti veľmi rýchlo prekonal.

Už ako tínedžer si zarábal maľovaním. Keď mal 14 rokov, dokázal vytvoriť vernú kópiu Picassa a pridať aj vlastné elementy, stačil mu na to jediný deň. V tom čase nevytváral presné kópie, ale maľoval obrazy v štýle starých majstrov a predával ich na blšom trhu.

V mladosti žil bohémskym životom plným drog, zábavy a sťahoval sa z miesta na miesto. Zo školy ho vyhodili. Štúdium ho nebavilo, myslel si, že je nudné a pod jeho úroveň a učitelia nechceli veriť, že zadania maľoval naozaj on. Pridal sa k hippie hnutiu a živil sa tým, že kupoval staré obrazy, reštauroval ich a znovu ich predával za viac peňazí.

Vlastné originálne diela maľoval len sporadicky, vždy ho viac priťahovalo to, čo bolo nezákonné. Na istý čas sa stal spoluzakladateľom galérie. V kancelárskej práci bol však nešťastný a ako informuje Art Critique, jeho kolega ho obvinil z krádeže obrazov, čo Beltracchi popiera do dnešného dňa. Pustil sa preto do falšovania v pravom zmysle slova a započal kariéru najlepšieho falšovateľa obrazov všetkých čias, píše web The Greats.

Falzifikát predal aj maliarovej vdove

Začal maľovať kópie obrazov francúzskych modernistov a nemeckých impresionistov, pretože bolo jednoduché zohnať materiály, ktoré pôvodní autori diel pri práci používali. Darilo sa mu najmä pri kopírovaní štýlu menej známych umelcov, ako bol Campendonk či Molzahn. Bol v tom natoľko dobrý, že zmiatol dokonca aj odborníčku, ktorá Campendonkove diela katalogizovala a zaradila Beltracchiho diela do svojej publikácie pod domnienkou, že ich maľoval Campendonk.

Molzhanovu sfalšovanú maľbu zas predal jeho vlastnej vdove za 45 000 dolárov, ani ona nedokázala rozpoznať, že je to falzifikát. Biznis s falzifikátmi rozbehol Beltracchi vo veľkom najmä po tom, čo stretol svoju budúcu manželku Helen, obchodníčku so starožitnosťami. Podľa CNN dvojica cestovala po celom svete, aby si mohla originálne diela umelcov, ktorých kopírovali, pozrieť na vlastné oči.

Beltracchi neraz maľoval diela, o ktorých existovali len písomné zmienky, no nikdy ich nikto nevidel na vlastné oči. Namaľovaný obraz potom vydával za dávno stratené dielo. Alebo maľoval obrazy, ktoré umelci mohli namaľovať, no nikdy sa tak nestalo a on to urobil za nich. Tento podvod dokázali Beltracchiovci úspešne maskovať aj vďaka tomu, že životy a diela umelcov mali dokonale naštudované, zistili si o nich všetko, čo sa o nich zistiť dalo. Všetko plánovali s absolútnou precíznosťou. Wolfgang napokon dokonale ovládal štýl viac ako 50 umelcov. Občas sa dokonca obával toho, že kvôli tomu stráca svoju vlastnú identitu.