Ak by ste boli baktéria, vašou snahou by bolo prežiť vo svete plnom antibiotík, ktoré na vás z každej strany útočia. Je preto jasné, že baktérie sa snažia prispôsobiť a vymýšľať spôsoby, vďaka ktorým dokážu proti svojim nepriateľom bojovať.
Vedci o mnohých obranných stratégiách baktérií vedia už dlhé roky. Teraz však pozorovali znepokojivý a hlavne jednoduchý spôsob, ako sa baktérie dokážu vyhýbať antibiotikám – zmenou svojho tvaru, informuje portál Science Alert.
Zmenili svoj tvar
„Zistili sme, že bunky baktérie Caulobacter crescentus môžu obnoviť rýchlosť svojho rastu po vystavení antibiotikám a dokážu dramaticky zmeniť svoj tvar,“ píšu vedci v štúdii uverejnenej v časopise Nature.
Uvádzajú tiež, že po odstránení antibiotika bunky obnovili svoj pôvodný tvar počas niekoľkých generácií. Už v roku 2019 iná skupina vedcov pozorovala niečo podobné a zistila, že baktérie zmenili svoj tvar, aby sa vyhli antibiotikám. V tom prípade však vylúčili celé svoje bunkové steny.
Pri najnovšom pozorovaní vedci ale videli, ako bunková stena ostala neporušená a baktéria sa pretiahla tak, že vytvorila tvar písmena C.
Baktérie dostávali trochu antiobiotík
Pokus vedci uskutočnili tak, že zobrali baktérie Caulobacter crescentus, bežne vyskytujúce sa v sladkovodných jazerách či potokoch, a vystavovali ich malému množstvu širokospektrálnych antibiotík Chloramphenicol.
Množstvo antibiotík nestačilo na zabitie baktérií, no spomaľovalo ich rast. Po približne 10 generáciách pri nízkej expozícii sa baktérie začali fyzicky meniť – rozširovali sa a zakrivovali do tvaru písmena C. Ich rýchlosť rastu sa odrazu zvýšila takmer na takú úroveň, aká bola pred vystavením antibiotikám.
Vrátili sa do pôvodného tvaru
Vedci uviedli, že baktériám zmena tvaru umožnila prekonať antibiotiká a začali sa rýchlo množiť. Po odstránení antibiotík sa baktérie po niekoľkých ďalších generáciách vrátili do svojho pôvodného, rovného tvaru.
Autori štúdie sa domnievajú, že zväčšenie šírky bunky pomáha zriediť množstvo antibiotík vo vnútri baktérie, zatiaľ čo zakrivenie môže znižovať pomer povrchu k objemu a zabraňovať prepúšťanie antibiotík do vnútra baktérie.
„Naše pozorovanie naznačuje nový spôsob adaptácie, ktorý môžu baktérie využívať na boj proti antibiotikám. Zároveň sa otvárajú dvere budúcim molekulárnym štúdiám, ktorých úlohou bude štúdium tvaru buniek pri antibiotickej reakcii,“ uvádza vedecký tím.
Takéto štúdie sú nesmierne dôležité. Antibiotiká prestávajú byť totiž účinné a je potrebné vyvíjať stále novšie a účinnejšie lieky. Pochopením toho, ako baktérie získavajú odolnosť voči antibiotikám, by bolo možné nájsť nové spôsoby boja proti nim.
Nahlásiť chybu v článku