Prvým človekom, ktorý na mesiac vkročil, sa stal 21. júla 1969 Neil Alden Armstrong. Ohromné vesmírne preteky tak americká NASA vyhrala presne pred 49 rokmi. Bolo vykonaných niekoľko experimentov, vyhotovených niekoľko fotografií a misia bola považovaná za mimoriadne úspešnú. V roku 1972 sa úspech zopakoval, napriek tomu sa za posledných 45 rokov človek na Mesiac už nevrátil.
Niektoré spoločnosti plánujú čoskoro začať s predajom lístkov na cestu do vesmíru, cesta na Mars je čoraz viac na dosah, na Mesiac však za posledných 45 rokov nevkročil nik. Napriek tomu, že práve Mesiac by sa mohol stať akýmsi odrazovým mostíkom. Niektorí dokonca uvažujú o tom, že by bolo možné vytvoriť na Mesiaci základňu a vytvoriť priestor pre nový druh turizmu.
Zdalo by sa, že je to celkom logický krok, vzhľadom na to, že Mesiac je od Zeme vzdialený len tri dni cesty. Prečo tam teda ľudia nevyvíjajú žiadnu ďalšiu aktivitu? Dôvod je smutnejší a banálnejší než by sa mohlo zdať. Ako ste si možno domysleli, cesta na Mesiac nie je lacná záležitosť. Ako je možné, že sa skúmajú možnosti cesty na Mars, ale nie je dostatok financií na cestu na Mesiac?
Today’s #MoonCrushMonday pic is from the Apollo 10 mission. 49 years ago #OTD, this mission, called the dress rehearsal for the Moon landing, reached lunar orbit. pic.twitter.com/KAURRhrh2m
— NASA Moon (@NASAMoon) May 21, 2018
Čiastočne za to môže zákon, ktorý v marci v roku 2017 podpísal súčasný americký prezident Donald Trump. Zákon povoľuje NASA čerpať 19,5 miliardy dolárov ročne. V roku 2019 si však možno prilepšia, a to na 19,9 miliardy dolárov na rok. Mohlo by sa zdať, že tento rozpočet je viac než dostačujúci, vezmime však do úvahy všetky tie projekty, ktorým sa NASA venuje. Neustále vylepšujú teleskopy, snažia sa nájsť spôsob, ako bezpečne a efektívne dopraviť človeka na Mars a množstvo iných zaujímavostí. Musia teda veľmi dobre zvážiť, kam poskytnuté financie investujú.
Na porovnanie, ročný rozpočet armády sa šplhá až do výšky 600 miliárd dolárov ročne, pričom jej hlavnou úlohou je modernizácia nukleárnej výbavy. NASA z tohto podielu nie je príliš nadšená. Najvyšší bol rozpočet v roku 1965, keď dosahoval výšku 4 percentá, od tých čias však neustále klesá. Za posledných niekoľko rokov klesol pod 0,4 percenta.
Problémom je, že NASA svoje projekty musí kvôli narastajúcim nákladom neustále odkladať, je tak možné, že cesty na Mesiac a na Mars sa v dohľadnej dobe neuskutočnia aj práve kvôli nedostatku financií. V roku 2005 odborníci odhadli, že cesta na Mesiac by vyšla na 133 miliárd dolárov a cena od tých čias stúpla ešte viac.
#OTD in 1972, John Young, Thomas Mattingly, and Charlie Duke launched on the Apollo 16 mission. You can read the flight journal here: https://t.co/Av3AyZ10WP pic.twitter.com/ICrO2AoUnr
— NASA Moon (@NASAMoon) April 16, 2018
NASA tvrdí, že cesta na Mesiac je nesmierne náročný projekt a práve to je jeden z dôvodov, prečo do neho vláda odmieta investovať. Ľahšie to však nebude a kým sa politické postoje nezmenia, ostane zrejme len pri rečiach. Trump sľúbil, že človek by mohol opäť vkročiť na Mesiac v roku 2023, jeho slovám však verí málokto. V roku 2023 by sa totiž chýlilo ku koncu jeho pôsobenie v prípade, ak by bol druhýkrát zvolený do funkcie.
Ešte v roku 2016 sa astronaut Scott Kelly vyjadril, že ideálne by bolo, keby prezident vedcov v tejto oblasti podporoval bez toho, aby bolo nutné priškrcovať rozpočet. Každý prezident však prináša iné pravidlá a NASA tak stráca nielen financie ale aj drahocenný čas. Okrem toho, už v čase prvej misie na Mesiac si len 53 percent Američanov myslelo, že to má význam a stojí za to investovať do misie financie.
The Moon is covered in very fine dust, called regolith. The regolith will be one of our greatest challenges in future lunar exploration. Read the full report on what we learned about dust from Apollo here: https://t.co/a7ofJHJYAp pic.twitter.com/Dgz28quCGK
— NASA Moon (@NASAMoon) March 6, 2018
V súčasnosti si 55 percent Američanov myslí, že človek by sa mal vrátiť na Mesiac, nepovažujú to však za prioritu a 44 percent obyvateľov Ameriky si vôbec nemyslí, že by sa ľudia o niečo podobné mali opäť pokúšať. 63 percent Američanov si myslí, že NASA by mala vymyslieť spôsob, ako dopraviť človeka na Mars a 91 percent obyvateľov si myslí, že je dôležité, aby NASA vymyslela zariadenie, ktoré by včas zaznamenalo a zničilo akýkoľvek asteroid, ktorý by sa k Zemi priblížil príliš blízko.
Aby sme však neboli nespravodliví, financie nie sú jedinou prekážkou, Mesiac je totiž plný kráterov a iných nebezpečných nástrah. Značné nebezpečenstvo by mohol napríklad znamenať mesačný prach, ktorý je na niektorých miestach hlboký aj niekoľko centimetrov a mohol by veľmi ľahko poškodiť dôležité zariadenia. Ďalším problémom je fakt, že 14,75 dňa je Mesiac bez ochrannej atmosféry vystavený priamemu slnečnému žiareniu, čo z neho robí hotové peklo. Na rovnako dlhú dobu sa následne ponorí do absolútnej temnoty a chladu. Ak by teda človek chcel na Mesiaci pobudnúť dlhší čas, musel by nájsť spôsob, ako sa vyrovnať aj s týmito faktormi.
Hell Q Crater, named for Astronomer Maximilian Hell, is a beautiful example of impact melt. When a rock (like a meteorite) hits the surface of the Moon, there can be so much energy that the surface rock actually liquefies! #MoonCrushMonday #MCM https://t.co/mOA5TqPJXF pic.twitter.com/Yzqdw3pKNc
— NASA Moon (@NASAMoon) June 4, 2018
Astronauti si myslia, že neexistuje nehostinnejšie miesto, kam by sa človek mohol dopraviť, vzhľadom na to, ako blízko však Mesiac je, bol by ideálnym miestom na učenie sa, ako prežiť na iných planétach. NASA tvrdí, že nádej vkladá aj do miliardárov, ktorí vidia v tomto výskume istú budúcnosť. Narážajú napríklad Elona Muska alebo Jeffa Bezosa, ktorí stoja na čele spoločností SpaceX a Blue Origin.
Vedci teda nepochybujú o tom, že raz sa človek opäť dostane na Mesiac, to všetko je však zatiaľ hudbou budúcnosti.
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku